Bodice – Vďaka nej sa jeho športová kariéra začala uberať iným smerom a Jurajovi učarovala vôňa benzínu. „Postupne ma motorka začala baviť viac ako bikros a začal som sa venovať motokrosu. Trénoval som na starej trati v L. Petre, Žaškove či po širokom okolí. Žiaľ, v súčasnosti nie sú v našom regióne vytvorené podmienky pre tento druh športu. Záujem z našej strany by bol, ale kompetentní nám nijako nevedia vyjsť v ústrety,“ hovorí 20-ročný rodák z Bodíc, ktorý je v súčasnosti členom Motokros klubu Žilina. „Do 15-tich rokov som jazdil v kubatúre do 80 cm3 a o rok neskôr prešiel do kubatúry 125 cm3. V tejto kubatúre jazdím aj v súčasnosti. Podľa môjho názoru je to najväčšia škola, v ktorej sa najlepšie precvičuje technika. Zanedbateľný nie je ani fakt, že je tu aj najväčšia konkurencia.“
Juraj Dózsa sa v kubatúre do 80 cm3 umiestňoval v závodoch okolo tretieho miesta. V ťažšej kubatúre skončil na medzinárodných Majstrovstvách Slovenska na 3. mieste a rovnaké umiestnenie dosiahol aj v pretekoch Slovenského pohára. „Na Slovensku nie je veľká konkurencia. V každej kategórii sú dvaja či traja pretekári, ktorí sa medzi sebou „naťahujú“ o popredné priečky. Preto je pre nás výhodou, že na väčšine slovenských podujatí sa zúčastňujú aj silní jazdci z okolitých krajín.“ Jurajove stabilné a vyrovnané výkony si začínali všímať aj v Slovenskej motocyklovej federácii. Zaujímavosťou však je, že to nebolo v motokrose, ale v endure. Motokros je pre slovenských fanúšikov známejší a pretekári si v ňom merajú sily na „terénnych“ okruhoch a tieto preteky sú pre divákov atraktívnejšie. V endure je terén rozmanitejší, dôležitá je časová presnosť, jazdec je väčšinou odkázaný sám na seba a preto je enduro pre pretekárov zrejme atraktívnejšie. Pre bodického rodáka boli zrejme zlomové preteky na Suchej hore. Práve tam sa konali začiatkom júla medzinárodné Majstrovstvá Slovenskej republiky v country crosse. Juraj Dózsa v nich vyjazdil 1. miesto v kategórii juniorov a celkove 2. miesto v kubatúre 125 cm3. „Po týchto pretekoch ma oslovil predseda Slovenskej motocyklovej federácie pre enduro, aby som sa zúčastnil tohtoročnej 6-dňovej v Poľsku. To bola pre mňa veľká česť. 6-dňová je najväčší sviatok motocyklových pretekárov na svete. Je to pre nás vrchol sezóny, niečo také, ako olympiáda pre športovcov. Takže je samozrejmé, že som túto ponuku s radosťou prial.“
Na spomínaných pretekoch (uskutočnia sa od 11. do 18. septembra v poľskom Kielce – Medená hora) sa zúčastňujú štvorčlenné tímy z krajín celého sveta a taktiež štvorčlenné tímy jednotlivých továrenských značiek. Tento rok bude slovenský tím zostavený z pretekárov do 23 rokov, lebo aj v motorovom športe je tendencia obmieňať generácie. V slovenskom Trophy teame budú okrem Juraja aj Š. Svitko, R. Kapajčík a T. Bučenec. Pretekári absolvujú počas 6-tich dní šesť až sedem hodín denne v sedle motorky a za ten čas prejdú denne asi 200 kilometrov. Pri pretekoch enduro je dôležitý čas. Na každej trati bude niekoľko stanovíšť, kde sa musia pretekári dostať v stanovenom limite. V prípade, že tam budú skôr, môžu tento čas využiť na opravu motoriek či podobne. Vo všetkom sú však odkázaní väčšinou na seba. Súčet bodov a trestných minút všetkých štyroch členov tímu určí ich konečné umiestnenie. „Každý jazdec má svojho najazdievača“, objasňuje ďalej 6-dňové preteky Juraj Dosza. „Sú to väčšinou jazdci, ktorí majú s týmito pretekami skúsenosti a majú pretekárovi pomáhať. Mojím najazdievačom bude v Poľsku známy slovenský pretekár E. Čunderlík. Ten bude počas pretekov pre mňa mapovať trať a pomáhať mi radami v ťažkom teréne. Nemôže mi však pomôcť fyzicky a budem odkázaný sám na seba. Na motokrosových pretekoch je to jednoduché. Prídem, zajazdím a o motorku sa mi stará mechanik. Tu budem musieť rozmýšľať naraz o viacerých veciach a preto to nebude jednoduché. Už sa však na to veľmi teším. Sme mladý tím a dostávame prvú vážnejšiu šancu. Nemáme veľké oči, ale chceme „urobiť“ čo najlepší výsledok,“ dodal Juraj, ktorý odchádza do Poľska 8. septembra.
