Ružomberok - Kvôli nevyhnutnosti dotiahnúť všetky potrebné formality tento tridsaťročný defenzívny futbalista len predchádzajúcu sobotu (v priateľskom stretnutí v Budapešti s Vasasom) prvý raz obliekol ružomberský dres. Ligovú ouvertúru Kráľ v Huckovom tíme absolvoval v sobotu na bratislavských Pasienkoch.
„Každý zápas je taký, ako si ho mužstvo spraví.“ Takto R. Kráľ začal svoj pohľad na sobotňajšie víťazstvo na Interi (5:1). „Zahrali sme veľmi dobre, preto sa dostavil aj krásny výsledok. Päť gólov v sieti súpera, navyše na jeho pôde, hovorí za všetko. Veľmi zodpovedne sme sa na tento zápas pripravovali. Hlavným krédom bolo predviesť svoju hru a neprispôsobiť sa súperovi.“
S premiérou v ružomberskom drese v „majstráku“ ste určite spokojný?
- Čo by nie! Veď asi nikto až takéto vysoké víťazstvo nečakal. Pre mňa to bol milý návrat do najvyššej slovenskej súťaže. A čo sa týka inkasovaného gólu, mám také podozrenie, že išlo o pol druha metrový ofsajd Interu. To ale momentálne nie je podstatné.
Ako ste sa ocitli v Ružomberku? Čo tomu predchádzalo?
- S kamarátmi som sa išiel pozrieť ešte začiatkom augusta na zápas Púchova s Ružomberkom. Na štadióne Matadoru som sa stretol s ružomberským prezidentom Ľubomírom Moravčíkom. On mi povedal, že ak mi nevyjde zahraničné angažmán, aby som sa ozval. A to sa aj stalo.
S Ľubomírom Moravčíkom máte nejaké nadštandartné vzťahy?
- Ale nie. Poznáme sa, napokon sme aj proti sebe hrávali. Môžem povedať, že išlo o „bleskové“ rokovanie a napokon aj o moje rýchle rozhodnutie.
S Ružomberkom ste podpísali zmluvu na jeden rok?
- Áno, bude na rok. Zatiaľ ale ešte nič nie je na papieri. Došlo však k serióznej dohode, takže všetko platí, ako keby bolo oficiálne spečatené.
Videli ste pred zápasom na Interi Ružomberok v Corgoň lige?
- Zmienil som sa už o zápase Ružomberka v Púchove. Po mojom príchode do Liptova som mal cestovať na zápas do Trnavy. Kvôli vážnej havárii ale ružomberský autobus nešiel do Trnavy cez Žilinu, ale cez Donovaly. Takže ma v Žiline „nechali“. V civile som sledoval domáci zápas s Trenčínom. A čo k nemu povedať? Hostia zahrali veľmi dobre. Boli jednoznačne agresívnejší a futbalovejší. Naopak my, akoby sme sa báli doma hrať.
Ako vás prijal ružomberská „kabína“?
- Všetko bolo bez problémov. Navyše, veľmi dobre poznám Ivana Kozáka, ale i ďalších chlapcov, s ktorými som hrával v 1. FC Košice - Urbana, Saparu a Školníka.
Čo si z vášho futbalového života doposiaľ najviac ceníte?
- Jednoznačne tri majstrovské tituly. Z toho dva s 1. FC Košice a tretí v Zalaegerszegu. A samozrejme postup Košíc do hlavnej súťaže Ligy majstrov. Veď to sa ešte nepodarilo žiadnemu inému slovenskému klubu.
Ružomberok si v sobotu pripísal do tabuľky tretíe víťazstvo na súperovom ihrisku. Doma ale zatiaľ z dvoch stretnutí získal len bod (za remízu) s Trenčínom. Túto sobotu pod Čebrať zavíta majstrovská Žilina. Aký to bude pre vás zápas, ako pre odchovanca „koženej“ pod Dubňom a čo si od neho sľubujete?
- Hoci zo Žiliny, ktorá ma futbalovo vychovala, som desať rokov preč, bude to pre mňa nie každodenný duel. V Žiline som začínal i vstúpil do veľkého futbalu. Je to moje rodisko i mesto, kde žije vlastne celá moja rodina. Momentálne som ale profesionálnym hráčom Ružomberka. A tak verím, že urobíme všetko pre zdolanie majstra. Vonku sa body veľmi ťažko získavajú, o to väčšia je nutnosť ich domáceho potvrdenia. Aj ružomberský fanúšik čaká na prvé domáce víťazstvo. Hoci súper bude mimoriadne ťažký.
