Tento text na pamätnej tabuli na vile Rudolf v areáli Detskej ozdravovne v osade Železnô (na fotografii), ktorá patrí do katastra obce Partizánska Ľupča, pripomína mimoriadne dôležitú epizódu nielen v histórii Liptova, ale celého Slovenska. Nedávne 60. výročie Slovenského národného povstania bolo mimoriadnou a neopakovateľnou príležitosťou vzdať hold obetiam, žijúcim priamym účastníkom povstania a udalostiam. Schátraná budova vily Rudolf s torzom vlajkoslávy i samotná zanedbaná pamätná tabuľa sú výkričníkom našej ľahostajnosti k veľkej chvíli v živote národa.
Bolo by nespravodlivé viniť za stav budovy a tabule riaditeľa zotavovne Eugena Vadovického, ktorý nastúpil do funkcie 2. septembra. Správca zotavovne Jozef Moravčík je už síce na svojom poste dvadsiaty šiesty rok, ale ani on nemôže byť terčom signálov, ktoré do myslí a sŕdc súčasníkov vysiela stav objektu. Vila Rudolf, dávnejšie jedna z troch hlavných prevádzkových budov zotavovne, osirela zhruba pred devätnástimi rokmi kvôli narušeniu statiky stavby. Dávnejšie i novšie pokusy zotavovne o nápravu stroskotali na nedostatku peňazí.
Koho by svedomie malo škrieť predovšetkým? Každého, kto mal moc a teda aj prostriedky zvrátiť osud vily v období do roku 1990. Potom možno samosprávu Partizánskej Ľupče, ktorá ale dôvodí, že budovy zotavovne nie sú jej majetok. Možno aj ľupčiansku miestnu a liptovské okresné organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov, ktoré mali pietne miesto pripomínať vrchnostiam razantnejšie. Možno ale každý, kto signály vily Rudolf a pamätnej tabule SNP doteraz prehliadal...Možno všetci nevšímaví a ľahostajní. Možno my všetci.
