Ružomberok – V nej sa s „kovom“ pýšili aj traja členovia ŠKST TPŠ Ružomberok: Ladislav Gáspár, víťaz triedy 10, Alena Kánová, bronzová v triede 3 a Miroslav Mitaš, bronzový v súťaži družstiev (spolu s Ladislavom Csejteyom z Integry Bratislava) v triede 8. „Splnil sa mi veľký sen, keďže týmto triumfom som skompletizoval svoju zbierku zlatých medailí z vrcholných podujatí. K zlatu z majstrovstiev Európy a sveta som teraz pridal aj paralympijské,“ ešte aj po návrate domov veľkým šťastím prýštil Gáspár, ktorý sa pod Akropolou predstavil medzi najlepšími stolnými tenistami, a to hráčmi s najľahším telesným postihnutím.
„Možno som mal aj trochu šťastie pri žrebovaní, ale v prvom rade životnú formu. Napokon príprave na paralympiádu som venoval všetko, nechýbali ani návštevy u psychológa. Ešte teraz vo mne rezonuje obrovská radosť z víťazstva. Veď udialo sa niečo nepredstaviteľné. Posledné tri roky som ale iba po tom túžil.“ Laco sa k zlatu prebil úžasným spôsobom, keď v semifinále a vo finále nestratil ani set. „Rozhodujúce bolo semifinálové víťazstvo nad vynikajúcim Číňanom Ge. Ide o špičkového hráča, mne ale ten duel fantasticky vyšiel. Skončil sa síce 3:0, ale za stolom to bolo oveľa vyrovnanejšie. Všetky sety som vyhral najmenším dvojbodovým rozdielom. Finále, to bolo zase o nervách. Švéda Anderssona som štyri razy predtým zdolal, čo ma pasovalo do úlohy favorita. Zvládol som ale i tento psychicky náročný zápas a tešil som sa potom ako malý chlapec.“
Alena Kánová v Grécku síce nezopakovala svoje prvenstvo zo Sydney 2000, ale nesmútila. „Nechcela som sa vracať domov bez medaily, a to sa mi aj podarilo,“ vraví ružomberská vozíčkárka. „Som rada, že mám medailu, aj keď mohla byť i jagavejšia.“ Cestu do finále Kánovej zahatala francúzska hráčka Mariageová. „Bol to mimoriadne vyrovnaný súboj,“ vracia sa Alena k semifinále. „Posledný piaty set som prehrala 9:11. Veľmi dlho som s touto Francúzkou nehrala. Naposledy pred troma rokmi na Európe a podľahla som jej vo finále.“ V stretnutí o 3. miesto na rakete ružomberskej stolnej tenistky zostala ďalšia reprezentantka krajiny Galského kohúta Gayová. „Bolo to v pohode. Už v družstvách som Gayovú zdolala 3:1, preto som vedela, že sa dá poraziť. Napokon sa mi podarilo nepustiť súperky ani set.“ Po Aténach má Kánová doma dva paralympijské kovy. O štyri roky v Pekingu by rada získala aj tretí. „V Číne je stolný tenis národným športom. O to väčšia je však moja motivácia pre nový štvorročný cyklus,“ dodala Ala.
„Som maximálne so sebou spokojný,“ dal sa po príchode domov počuť Miroslav Mitaš. „V jednotlivcoch som síce nepostúpil zo skupiny, ale hralo sa mi veľmi dobre. Azda len trochu viac šťastia chýbalo k postupu. Nuž a v družstvách som získal vytúženú medailu. Je to krásne, veď takmer v hodine dvanástej som sa nominoval do Atén.“ Mitaš má spolu s Csejteyom spred dvoch rokov (tiež zo súťaže družstiev) zlatú medailu zo svetového šampionátu. Preto sa do tohto páru vkladali nemalé nádeje. „Áno boli sme pod značným psychickým tlakom,“ priznáva Miro. „Lenže konkurencia bola oveľa väčšia. Majstrami sveta sme sa stali v „deviatke“ a momentálne patríme do „osmičke“, kde je viac hráčskej kvality.“ V semifinále slovenskí reprezentanti prehrali s Belgickom 0:3 a v súboji o bronz zdolali čínsku dvojicu Li – Qin 3:1. „Za Belgicko nastúpili prví dvaja hráči z dvojhry,“ dozvedáme sa od člena ŠKST TPŠ Ružomberok. „Boli skutočne vynikajúci. Netajím z Číňanov som mal nemalé obavy. Človek ich za celý rok prakticky nevidí, pretože do Európy prídu zväčša len na jeden, dva turnaje. A vždy sú to nepríjemní súperi.“
