Ružomberok – Dva z nich absolvoval v tomto roku, keď štvrtý vo svojej kategórii skončil - na Glocknermane v rakúskych Alpách a na pretekoch Okolo Českej republiky so štartom a cieľom v Třinci a obrátkou v Aši obhájil minuloročné prvenstvo. „V Rakúsku išlo o 8. ročník extrémneho ultramaratónu, ktorý bol zároveň svetovým šampionátom pre neregistrovaných,“ vracia sa k svojmu prvému tohtoročnému štartu 28 – ročný Ružomberčan.
„Trať, ktorá merala 1 010 m, viedla niekoľkými horskými prechodmi. Najťažším úsekom bol okruh z Winklernu, cez tunel Felbertauern, Bruck a späť po Grossglocknerstrasse, ktorý bolo treba dvakrát zdolať. Tu sme sa dostali až do nadmorskej výšky 2 504 m. Zvlášť fascinujúci zážitok nám ponúklo po prvej noci stúpanie po Grossglocknerstrasse. Išlo o nádherný výhľad na alpské velikány. Na najvyššie položených miestach cestu lemovali päťmetrové snehové bariéry. Časovo boli preteky tak rozvrhnuté, aby ich najťažšia a zároveň i najkrajšia časť sa išli za denného svetla. Len mimochodom, druhú noc nás zastihol dvojhodinový silný dážď. Z 24 pretekárov mimoriadne náročnú trasu nedokončilo osem. Môj čas v ciel v Grazi bol 53:38 hod. Preteky boli zorganizované na veľmi dobrej úrovni. Obdržali sme podrobný intinerár celej trasy a okrem toho sa na križovatkách, či rôznych „odbočkách“ nachádzali aj smerové tabule.“
Do Čiech M. Kerekeš meral cestu po siedmy raz. V deväťdesiatom ôsmom práve u našich západných susedov prvý raz okúsil ultramaratónový chlebíček. Išlo o „podnik“ pod názvom Celou Českou republikou a bolo to v jeho dvadsiatich dvoch rokoch 6. miesto za 56:29 hod. na 1 111 km. Dnes je to už súťaž Okolo Českej republiky. „Tamojšiu trať, ktorá bola takmer identická s lanskou, som už dobre poznal, vrátane krkolomných „stupákov“ na Českomoravskej vysočine,“ prechádza veľký vyznavač „galusiek“ k svojmu druhému ultravystúpeniu v roku 2004. „Na „dištancii“ 1 253 km mi rozhodcovia namerali čas 50:29 hod. Pred druhým v cieli, jedným Belgičanom, som mal náskok 2:51 hod. Dôležité bolo, že oproti minulému roku pretekári vôbec neblúdili, v tomto smere bolo všetko precízne zabezpečené. Keďže sme šľapali v dosť horúcom počasí, vsadil som na opatrnejší začiatok. Do čela sa mi podarilo dostať až nad ránom, po prvej noci. Vtedy ma ešte čakalo ďalších 600 km, a tak absolútne som sa nezaťažoval myšlienkami, či si vedúce postavenie udržím až do cieľa. Všetko bolo ešte otvorené. Navyše neskôr sa mi nepríjemne začala ozývať pravá achilovka. Vtedy som mal jediné želanie, dôjsť do cieľa, bez ohľadu na čas. Hoci pred štartom bolo mojim tajným plánom dostať sa pod 50 hodín. Nevadí, že to nevyšlo, aj tak o 1:51 hod. som bol rýchlejší ako pred rokom.“
Smelo možno povedať, že M. Kerekeš podáva mimoriadne výkony. „Chalan“, ktorý životnú záľubu našiel v cyklistike, si predovšetkým tyká s vytrvalostnými disciplínami. „Do pätnástich rokov ma držala atletika. Keďže rýchlostne som nikdy na tom nebol bohvieako, zvlášť ma oslovovali dlhšie trate. I otec je bežec, ktorý má za sebou aj pár maratónov. Keďže na atletickej dráhe mi to nevyšlo podľa predstáv, začal som inklinovať k bicyklu. Najprv to bola rýdzo cykloturistika. Až po základnej vojenskej službe som sa začal vážnejšie venovať svojmu novému koníčku“. Príkladná nepoddajnosť o spontánna snaha dobyť vlastnú vytýčenú métu, zdobia M. Kerekeša. Veru, klobúk dole pred jeho 1500 – 2000 km odjazdených v priemere za mesiac. „Do roka je to v tréningu 12 000 km“, dozvedáme sa. „Trénujem päťkrát do týždňa, avšak zimné i nepriaznivé jarné a jesenné mesiace vynechávam. Plná záťaž predstavuje šesť až sedem mesiacov do roka. Potom sa venujem zimným športom, hlavne bežeckému lyžovaniu a veľa času trávim doma na trenažéri.“
Martin si zamiloval ultramaratóny. V nich našiel nový priestor vlastnej sebarealizácie. Na trati každú „sekundičku“ veľmi dôkladne zhodnocuje. Zo sekúnd sa skladajú minúty a potom zase hodiny. V tomto roku na Glocknermane a na „Čechách“ Kerekeš si nedoprial ani kúsok spánku. „Dvoj - trojhodinové zdriemnutie býva tu bežné,“ pokračuje Martin, ktorý vo vlastnom doprovodnom vozidle na takýchto podujatiach má zväčša otca, brata Petra a švagra Ivana Stripského. „Ja zatiaľ žiadny spánok nepotrebujem. Išlo by o zbytočnú stratu času. Teraz v Čechách ma len vyše štyri hodiny stáli prestávky. Využil som ich na jedenie, prezlečenie a masáže. Čiže 46:20 hod. bol môj čistý čas jazdy.“ V civile je M. Kerekeš pracovníkom na 7. papierenskom stroji v Neusiedler – SCP Ružomberok. Maká síce na štyri zmeny, ale sám tvrdí, že viac má času na tréning ako predtým na strednej škole, či na „vojne“. Skromný Martin všetko berie maximálne poctivo. Drel svojho času ako atletický začiatočník, rovnako je voči sebe tvrdý i teraz, keď sa už má aj čím popýšiť.
Autor: -svr-
