Ružomberok – Ivan Kozák päť a pol roka obliekal dres nemeckého Unionu Berlín. Na Slovensko sa tento (dnes) 34-ročný obranca, bývalý slovenský reprezentant, vrátil v lete a upísal sa Ružomberku.
Ivan, mohli by ste porovnať súčasnú úroveň našej najvyššej futbalovej súťaže s tou niekdajšou, čiže pred vašim odchodom do zahraničia?
- Veľmi ťažko sa to porovnáva. V minulosti v I. lige hrávalo niekoľko reprezentantov, ktorí aj pravidelne nastupovali za národné mužstvo. Ďalej na Slovensku boli tri silné kluby - 1. FC Košice, Slovan a Trnava, ktoré pre svojich hráčov vytvárali veľmi dobré podmienky. Preto sa neodchádzalo tak húfne do cudziny. Veľký problém vidím v tom, že momentálne už dvadsať či dvadsaťjedenroční futbalisti, ktorí trochu vyniknú, sa hrnú von. A to zväčša do druhých, či dokonca i tretích líg. Pozrime sa na súčasnú slovenskú reprezentáciu. Tá sa skladá z legionárov, a keď sa v nej objaví hráč domácej ligovej súťaže, ide skôr o „lastovičku“. Predtým to v základnej jedenástke bývalo minimálne pol na pol. Jednoznačne kvalita mimoriadne rýchlo opúšťa Slovensko, a to sa musí prejaviť. Tým netvrdím, že naša liga je úplne slabá, ale chýbajú v nej ozajstné osobnosti, ktoré by zabávali ľudí na tribúnach. Myslím si, že v prvom rade je to o vytvorených podmienkach.
Ako, za ten pomerne dosť krátky čas, hodnotíte svoj návrat do slovenského futbalu?
- Ja som v Ružomberku spokojný, rozhodnutie, ktoré som v lete urobil, ani trošku neľutujem. A dúfam, že sú spokojní i tí, čo ma angažovali, vrátane priaznivcov miestneho futbalu. Myslím si, že teraz v Ružomberku vládne celková spokojnosť a pohoda. Nezačali sme síce sezónu najlepšie, ale od 3. kola ťaháme sériu siedmich stretnutí bez prehry.
Mužstvo spod Čebraťa má po deviatich kolách na svojom konte sedemnásť bodov. Ide o tretiu priečku v aktuálnej tabuľke. Na čele je devätnásťbodová Dubnica, pred sedemnásťbodovým duom“ Žilina - Ružomberok. Štvrtá pozícia patrí vicemajstrovi spod Urpína, ktorý spoločne s piatou Artmediou získal po sedemnásť bodov. Ivan, ako sa vám javí táto „štvrtinová“ ružomberská bilancia?
- Som toho názoru, že sedemnásť bodov odráža súčasnú silu mužstva a jeho kvality. Je pravda, že rozbeh bol ťažší a úvodné dve prehry nás pribrzdili. Avšak neprehrať sedem stretnutí za sebou, to už nemôže byť nejaká náhodu. Takáto šnúra sama plodí v tíme veľmi cennú pozitívnu energiu. Od nej je potom len kúsok k diváckej pohode. Som rád, že ľudia prichádzajú na ružomberský štadión a, vďaka nám, sa i menia. Tlieskajú, povzbudzujú, čím nám veľmi pomáhajú. Divácku podporu na ihrisku skutočne cítiť. Zdá sa mi, že ružomberský divák začal chápať, že sa na trávniku neflákame, že našou snahou je odviesť všetko, na čo máme. Veľmi citlivo vnímam, ako Ružomberčania dokážu oceniť, keď sa na trávniku poctivo „maká“. Tak tomu bolo v ostatných dvoch majstrákoch - so Žilinou a Banskou Bystricou.
Predsa ale, ktorý doterajší ligový zápas by ste najradšej vymazali zo svojej pamäti?
- Keďže v úvodných dvoch kolách som nenastúpil, nie je dôvod sa k nim vyjadrovať. Škrie ma však domáca remíza s Trenčínom. Musím povedať, že z našej strany išlo o vyložene zlý zápas. Bez zreteľa na to, že Trenčín dokázal zobrať body aj Žiline či Petržalke. Navyše v Ružomberku zahral veľmi dobre.
Ivan, v čom sú podľa vás momentálne najväčšie rezervy ružomberského mužstva?
- V prvom rade to chce popracovať na zvýšení celkovej agresivity mužstva. Za značné plus považujem, že na ihrisku skutočne vyzeráme ako „mančaft“. Ide o kolektív, v ktorom jeden dokáže zabojovať za druhého. V Ružomberku nehrajú žiadne hviezdy, ale súčasný zím má svoju futbalovú i morálnu silu. Spomínaná zdravá agresivita, však nám trochu chýba. Najmä v súbojoch pred našou šestnástkou a bránou. Z toho potom sa rodia šance súpera i jeho góly.
Čiže priznávate aj užšie miesta v obranej vo „vašej“ obranej línii.
- To sú normálne veci. Aj súper vie hrať a robí všetko, aby strelil gól. Veď o tom je futbal. Predovšetkým o góloch, o šanciach, ale i o chybách. Keby každý, teoreticky, stopercentne držal svoju defenzívu, nebolo by ničoho, žiadneho futbalového „korenia“. Ale to je iba hypotetická predstava. Ľudí do hľadiska lákajú v prvom rade vzrušujúce okamihy a góly. Samozrejme, z chýb sa vždy treba poučiť a zároveň z každého zápasu vytiahnuť i to pozitívne. Netajím, sem - tam to aj u nás vzadu zaškrípe. Neomylný ale nie je nikto, ani Real Madrid.
Ako sa súčasný sedemnáťsbodový rezultát premietol do kabíny mužstva?
- Samozrejme, veľmi pozitívne. Myslím si, že pri takomto zisku i trénerom sa lepšie pracuje. Všetci totiž máme akési „voľnejšie“ hlavy a môžeme ísť ďalej bez akýchkoľvek psychických zábran. I viac si dovoliť a byť konečne zdravo agresívnejší.
Ružomberok vonku odohral päť stretnutí, z ktorých v štyroch naplno zabodoval. A tak v dielčej tabuľke mu patrí suverénne prvenstvo s 12 bodmi, pred Dubnicou (8) a Artmediou (6). V čom vidíte dôvody tejto impozantnej bilancie?
- Podľa mňa, v slovenskej lige to beží tak, že hosťujúci tím príde zväčša všade iba brániť a hrať po šestnástku. My sme sa ale naopak snažili domácich trochu prekvapiť vlastnou kombinačnou hrou. Tiež sme, podľa možnosti, vyrážali do rýchlych protiútokov. To všetko nám, i za pomoci dávky určitého športového šťastia, vychádzalo. Či už v Trnave alebo v Petržalke. Keďže sme šťastenu pokúšali, asi preto sa usmiala na nás.
Ivan, nenahnevajte sa, ale prezraďte verejnosti, ako to je s vašim zdravotným stavom? V tomto smere totiž išli rôzne „šumy“.
- Áno vyskytli sa určité problémy. Išlo však o bežné futbalové zranenia. Napríklad o narazené jabĺčko v kolene. Niečo také sa stane i dvadsaťročnému futbalistovi. Chvalabohu, od príchodu do Ružomberka, ma nekvári žiadne dlhodobejšie zranenie, ktoré by bolo dôvodom státia na niekoľko zápasov. Bežné nakopnutia k futbalu patria. Možno na nejaký zápas človeka vyradia, ale ide sa ďalej.
Na základe toho, čo ste videli, koho považujete za najsilnejší tím v tejto sezóne v našej Corgoň lige?
- Ako najväčší favoriti sa črtajú Žilina, Banská Bystrica a Petržalka. Nuž a na nás je, aby sme čo najviac tejto trojici znepríjemnili život. A k tomu je nevyhnutné čo najdlhšie udržať súčasnú pohodu v tíme.
Dnes (12. októbra) Ružomberok o 15. hod. privíta nováčika z Rimavskej Soboty, ktorému máte vracať z úvodu súťaže prehru 0:2...
- Aj keď nie som poslom nejakých kuvičích hlasov, nepredpokladám, že pôjde o dáky pekný, oku ľahodiaci futbal. Dá sa totiž predpokladať, že Rimavská Sobota hlavne „zabetónuje“ svoju šestnástku. Proti maximálne defenzívnemu súperovi sa hrá veľmi ťažko. Preto, aj touto cestou, by som rád poprosil divákov o trpezlivosť. Samozrejme, našou jedinou métou je víťazstvo. Nemožno ale do súpera od začiatku len „búšiť“, treba myslieť i na jeho možné kontry.
