Liptovský Hrádok - Kúsok Antarktídy, Sibíre, Indie, Pyrenejí, kostolík na konci sveta, guanských pelikánov, orlov a mnoho iných zaujímavostí videli účastníci Tatranského kamzíka začiatkom októbra v Liptovskom Hrádku. Na jubilejnom dvadsiatom ročníku medzinárodnej súťaže neprofesionálnych filmov Tatranský kamzík sa stretli filmári z ôsmich krajín sveta. Zo 111 prihlásených filmov vybrala porota do súťaže 54. Súťažilo sa v troch kategóriách: kultúra a pamiatky, tvorba a ochrana životného prostredia a súčasný spôsob života ľudí. Porote i divákom sa najviac páčili filmy z mrazivého prostredia. Hlavnú cenu si odniesol austrálsky film Obrazy z Antarktídy, medailu UNICA aj cenu diváka získal český filmár Petr Baran za film o sibírskych ostrovoch Solovka – svatá země. (UNICA je medzinárodná mimovládna organizácie pre amatérsky film a video. Pod jej patronátom sa Tatranský kamzík konal po prvýkrát.)
Zahanbiť sa nenechali ani liptovskí filmári. Tretiu cenu v kategórii kultúra a pamiatky si odniesol známy liptovskohrádocký filmár Ľubor Patsch za film Kapce pre moju Hanku o práci majstra Pavla Ratkoša z Východnej. Z jeho tvorivej dielne bol aj súťažný film Ten môj odkvitnutý kvet o Jolane Trombauerovej a filmová štúdia o minerálnych a termálnych prameňoch Liptova, ktorú natočil spolu so svojím filmovým kolegom Dušanom Červeňom. Keďže ich často vídať s kamerou a na svojom konte majú už desiatky filmov, volajú ich bratia Lumierovci. Dušan Červeň sa na Tatranskom kamzíku prezentoval aj filmom Rozprávanie o vode v Jánskej doline. Medzi ocenenými boj aj film mladého filmára Rasťa Hatiara z L. Mikuláša o ľadovom kráľovstve Grossglöckner. Čestné uznanie dostala tiež 80-ročná Češka Zdena Vostárová, ktorá získala obdiv aj za to, že si v pokročilom veku kúpila počítač a doma na ňom sama strihá filmy. O tom, ako žijú bezdomovci v Ružomberku pri teplovzdušných rúrach natočil film Milan Števček z L. Hrádku. Nazval ho 13 rokov po... Tiež dostal čestné uznanie.
V doterajšej histórii Tatranského kamzíka premietli viac ako osemsto súťažných filmov. Na úspešnom priebehu predchádzajúcich ročníkov sa výrazne podieľali pracovníci z Liptovského osvetového strediska, Národného osvetového centra a plejáda filmových amatérov najmä z Liptovského Hrádku. Bol medzi nimi aj farár Juraj Török z Liptovského Trnovca, ktorý v tomto roku zomrel. Nakrútil veľa dokumentov a reportáží o Liptove, napríklad o synagóge či prvej slovenskej poetke Miloslave. Podľa slov predsedu Asociácie filmových a videoamatérov na Slovensku Michala Mačičku najväčší prínos Tatranského kamzíka je v tom, že slovenskí filmári môžu vidieť aj filmy svojich zahraničných kolegov.
