Ružomberok - Aj moji rodičia mali radosť z našej návštevy, pretože nám chceli ukázať, koľko sa toho na Slovensku za posledných pár rokov zmenilo,“ začína svoj príbeh Martina. Hovorí, že z Francúzska pricestovali autom, aby si v jej rodnej krajine stihli popozerať čo najviac. Navyše si Martina chcela do Francúzska odviezť pár svojich vecí z detstva.
Nádherný deň, krásny večer a ráno – šok!
„Pobyt začal krásne, prezreli sme si Bratislavu, Trnavu, Piešťany a chceli sme vidieť aj Tatry. Celý deň sme sa prechádzali po Štrbskom Plese,“ nadchýňa sa krásou Vysokých Tatier Martina, ktorá odtiaľ s manželom a svojimi rodinami cestovali do dedinky pri Ružomberku. Tam prespali u priateov. „Strávili sme nádherný de, krásny veer a zaspávali sme s pekným pocitom.” Príjemné pocity však vystriedal šok na druhý de ráno. „Zistili sme, že naše auto zmizlo spred domu. Museli ho ukradnú medzi polnocou a šiestou ráno. Že sa nieo také môže sta nás nenapadlo ani vo sne. Dvor bol osvetlený. Auto bolo pre a nikto ni nevidel, nepoul! Tomu teda hovorím profesionalizmus,” zhrozene rozpráva Martina o nepríjemnom zážitku.
Nedávali im vea nádeje, že sa auto nájde
Mladí manželia zašli teda na políciu v Ružomberku. „Boli k nám vemi milí, ale nedávali nám skoro žiadnu nádej, že sa auto nájde. Verím, že sa policajti snažia nieo podnika aj v prípadoch, ke sú poškodení cudzinci. Ve aj v zahranií udia vea pracujú, alebo si musia zobra úver, ke si chcú nieo zadováži,” vysvetuje Martina s otázkou, ako sa má cíti v takejto situácii? Nechápe, preo niekto kradol auto s francúzskou znakou v malej dedinke pod Tatrami.
Martina a Jean-Philippe sa do Francúzska vrátili skôr ako pôvodne plánovali. Na druhý de po krádeži. Bez auta. „Až potom sme si uvedomili, o sa vlastne stalo. Utešovali sme sa, že mohlo by aj horšie, mohli sme ma nehodu a podobne. Ale napokon sme si uvedomili, že nech už to auto ukradol ktokoľvek, načo by mu boli veci, čo sme v ňom mali?“ kladie si ďalšiu otázku Martina.
Nájde niekto a vráti ukradnuté spomienky?
Okrem bežných vecí na cestu a oblečenia ostali totiž v ukradnutom aute aj Martinine spomienky na detstvo na Slovensku: pár kníh, staré detské a už obnosené oblečenie, drevené hračky pre jej budúce deti. V aute ostali aj obľúbené dioptrické okuliare a staré žehličky, darček na pamiatku od rodičov Martiny. „Načo to už niekomu len bude? Pre nás to však boli veci, ktoré si už nikde nebudeme môcť kúpiť a nič nám ich nemôže nahradiť. Ako aj kazeta vo videokamere, na ktorej sme mali natočený náš pobyt na Slovensku. Chceli sme ju dať pozrieť si prababke môjho manžela,“ dodáva Martina a s nádejou v hlase hovorí, že možno tí, ktorí majú na svedomí krádež ich auta, vyhodili veci z neho niekde na smetisko. Možno ich niekto našiel. „Možno aj zlodeji majú svedomie a položia ich tam, kde ich niekto nájde. Auto nech si nechajú. Ale bola by som naozaj rada, ak tie veci niekto nájde, nech to oznámi na polícii, alebo ich tam doručí,“ verí Martina, že nádej ešte existuje. Veď tá zomiera posledná.
Autor: -evp-