Liptovský Mikuláš - Nebola jediná, ktorá si kúpila prací prášok a doma zistila, že je to soľ. „Prišiel k nám do práce jeden chlapík. Hovoril, že zrušili nejaký sklad a má posledných deväť deväťkilových pracích práškov Ariel po päťsto korún. V obchode stojí okolo osemsto, tak sme si mysleli, že ako dobre nakúpime. Ja som si naň ešte išla požičať. Prášok mi dokonca odviezol na vrátnicu, lebo bol ťažký. Doma som ho otvorila, nasypala do práčky a akosi sa mi nezdal. V kúpeľni nebola vôňa, aká býva pri praní a prášok nepenil. Počula som v televízii, že ľudia kúpili lacný cukor a potom zistili, že je to soľ. Tak som ho oblizla – a bola to soľ. Čo už teraz? Sypem ho do dresu, aby sa nezanášali trúbky, aby bol z neho aspoň nejaký úžitok.“
Ďalšia obeť podvodníka hovorí: „ Som dosť opatrná a nedôverujem takýmto predavačom, odkedy raz jeden známy kúpil nabíjačku do auta a namiesto nej doma v krabici našiel tehlu. Viete, ako som ho obracala? Prášok som si bola aj odvážiť, lebo sa mi nezdalo, že je to deväť kíl, ale bolo. Ariel bol vo vedre, vedro vyzeralo ako originál v obchode, malo etiketu ako Ariel a nedalo sa otvoriť. Keď som povedala, že ho chcem vidieť, musel tie zvary na vedre prerezať, ešte som mu požičala nožnice. Zavoňalo to ako prášok, asi navrchu aj bol, ale že pod tým bude soľ, mi nenapadlo.“ Ženy opísali podvodníka ako zavalitého štyridsiatnika strednej postavy. Prišiel na novom čiernom dvojdverovom aute, značku si nevšimli. Už sa na neho tešia, lebo sľúbil, že ešte príde a privezie im lacnú aviváž...
