Ružomberok – „Ľubovo Hajdúchovi sa totiž v závere rozcvičky, keď si skúšal odkop z päťky, obnovilo predchádzajúce svalové zranenie.“ Keďže všetci až do poslednej chvíle rozcvičovali Hajdúcha, Matej nebol dostatočne zahriaty a rozchytaný. „Hneď potom si ma na dve minúty zobral tréner brankárov Penksa. Bol to ale príliš krátky čas na nejakú serióznu prípravu.“
V 14. min. Šavol zlikvidoval gólom zaváňajúcu hlavičku Fodreka, avšak v druhom polčase práve tento hráč zdiaľky rozvlnil sieť za jeho chrbátom. „Mal som trochu šťastie, že tá hlavička smerovala rovno na mňa. Na dvakrát sa mi podarilo bratislavskú šancu zlikvidovať. Čo sa týka gólu, nič som nevidel. V šestnástke bola veľa hráčov. Vedel som, kde strela smeruje, lenže zbadal som ju až v poslednej chvíli. To už bolo neskoro. Inak stačilo dať tam ruku dole a nebol by z toho gól,“ vysvetľoval 20 – ročný gólman.
O dôležité vyrovnanie sa hneď po troch minútach postaral Igor Žofčák. „Po ľavej strane utiekol Jendrišek, Jelšic mi loptu priťukol a ľavou nohou som ju dával k žrdi,“ opísal ružomberský strednopoliar v tejto sezóne svoj druhý zásah do čierneho. „Keďže do konca zápasu zostávalo dosť času, veril som, že strelíme aj víťazný gól. Súper ale hral dobre a už nám skórovať nedovolil. Remíza je síce zaslúžená, ale škoda, že sme aspoň o „gólik“ nevyhrali.“ Žofčák sa aj kriticky pozrel na svoj výkon: „V prvom polčase to nebolo z mojej strany najlepšie. Po góle som sa trochu osmelil. Ale aj tak musím priznať, že celkove to nebolo ono.“
