Liptovský Mikuláš – Spadol a nákladniak ho vliekol po zemi, až kým vodiča nezalarmovala zdesená okoloidúca žena. Nemenej zdesená osádka vozidla odviezla z rán na tvári, rukách a nohách krvácajúcu obeť svojej nepozornosti do miestnej nemocnice. Napriek očakávaniu sa tam ale „čierny“ pondelok pre obeť autonehody neskončil. „Zrazilo ma auto, krvácam,“ zdôraznil na úrazovke, ktorá je spoločnou úrazovo-chirurgickou ambulanciou. „Ujo, doktor tu nie je, choďte na polikliniku,“ reagovala jedna zo sestier. To bolo podľa J. Jakvirta z ich strany všetko.
Doudieraný, šokovaný a krvácajúci starý pán mal v tej chvíli pocit, že sa na zemi ocitol opäť, tento raz vinou ľahostajných zdravotných sestier, vykreslil nám svoj „čierny“ pondelok 18.októbra s odstupom piatich týždňov od udalosti ešte stále rozochveným hlasom. Ako povedal, po nehode sa na vlastné nohy postavil vďaka vyšportovanému telu. Obával sa ale vnútorných zranení. Za svetlé body „čierneho“ pondelka označil starostlivosť lekárov chirurgickej ambulancie na miestnej poliklinike a vodiča vozidla, ktoré ho zrazilo, avšak s výhradou, že nehodu spôsobila neobozretnosť osádky avie pri cúvaní na chodníku. Zaujímalo nás, ako správanie sa zdravotných sestier hodnotia ich nadriadení. Vrchná sestra chirurgického oddelenia miestnej nemocnice Viera Belanová ho najskôr ociachovala ako neetické, čo však neskôr vzala späť s tým, že „stanovisko vám dáme, keď to uznáme za vhodné“. Primár chirurgického oddelenia Ján Drobčo poukázal na dva a pol roka staré oddelenie sa traumatológie, v dôsledku čoho sa jeho pracovisko venuje výlučne chirurgickým ochoreniam a úrazmi sa nezaoberá. K postupu sestier sa vysloví až po overení stanovísk všetkých zúčastnených strán.
Bez prieťahov vyslovila svoj názor prezidentka Regionálnej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Drahomíra Rezníková. Podľa nej službukonajúca sestra v neprítomnosti lekára mala obeti autonehody poskytnúť prvotné ošetrenie a po zhodnotení rozsahu úrazu zabezpečiť pacientovi transport k príslušnému odbornému lekárovi. Oslovili sme tiež Vilmu Vajnerovú, vedúcu sestier na úrazovke. „Nebola som pri tom, nemôžem jednoznačne posúdiť správanie sa sestier, no ako ich poznám, sú svedomité a dôsledné. Je mi zaťažko uveriť, že by sa správali neprimerane, bolo by to treba dôkladne prešetriť. Samé sme nešťastné, že tu pridelený lekár nie je stále, operuje a má aj iné povinnosti a ja sama mám taktiež veľa inej práce,“ povedala. Dodala, že dopoludnia prijíma úrazovka iba veľké úrazy. Uvítame názory našich čitateľov na služby liptovskomikulášskej nemocnice.
