Ružomberok – Druhá je Dubnica (31), tretia Žilina (30) a štvrtý Ružomberok (27). „Čierneho Petra“ po má po „polčase“ v rukách bratislavský Inter, ktorý získal 10 bodov, keď len raz poznal ako chutí víťazstvo. Mužstvo MFK Ružomberok v šestnástich kolách koučoval Ivan Hucko spolu so svojim asistentom, Jurajom Jarábkom. Po „výprasku“ v Žiline 0:6, šéfstvo MFK trénerský tandem poslalo na dovolenku a vedením mužstva bol poverený prezident klubu Ľubomír Moravčík spolu s trénerom starších dorastencov Štefanom Mojským.
Pán prezident, ako sa pozeráte na vaše zhruba polročné pôsobenie v ružomberskom futbale? – oslovili sme Ľ. Moravčíka.
- Pred príchodom do Ružomberka som mal informácie, že je tu stabilizovaný hráčsky káder a klub finančne zabezpečený. Ako všade, život prinesie kde – čo, i rôzne problémy, ale smelo môžem povedať, že všetko fungovalo tak, ako som si asi predstavoval. Priznám sa však, veľmi som nepoznal úroveň a kvalitu našej ligy. Dnes už mám opäť jasný obraz o slovenskom futbale. Naše mužstvo odohralo niekoľko veľmi dobrých zápasov, ale i takých, ktoré priniesli určité sklamanie. Hlavne mám na mysli niektoré domáce stretnutia. Chýbalo mi v nich viac futbalovej konštruktivity.
Ružomberskú jeseň možno rozdeliť na tri časti. Mužstvo do súťaže vstúpilo dvoma prehrami, potom prišla šnúra deviatich kôl bez prehry a po nej zase sedem stretnutí bez víťazstva. Čo si o tejto sínusoide myslíte?
- Myslím si, že po úvodných prehrách sa mužstvo ocitlo pod zvýšeným tlakom a naň zareagovalo tým, že sa zomklo. Neúspech dokázal chlapcov vyburcovať a prišla veľmi dobrá séria. Po nejakom čase asi prišlo sabauspokojenie. V takejto fáze je mimoriadne dôležitá úloha trénera, aby priniesol dáku zmenu a najmä zvýšil konkurenciu v kolektíve. Myslím si, že práve toto tréneri nezvládli. Neskúsili vytiahnúť hráčov, ktorí možno majú menej futbalového majstrovstva i skúseností, ale chcenie a vôľa na ihrisku by im nechýbali. Naopak, všetko zostávalo postarom.“
Dotkli ste sa domácich stretnutí. Kým zvonku mužstvo dokázalo zo všetkých ligistov priniesť najviac – šestnásť bodov, na vlastnom ihrisku ich získalo len jedenásť. Pri väčšej domácej úspešnosti bol by reálny aj jesenný primát. Čo vy na to?
- Keď sme nedokázali doma zdolať Púchov a potom mužstvo prišlo o dvojgólové vedenie v stretnutí s Trnavou, malo dôjsť k nejakým zmenám. Nič sa ale neudialo a stratili sme doma ďalšie dva body s Interom. Už pred zápasom s Trnavou sa žiadalo niečo urobiť. Spolu sme tieto veci analyzovali, ale nedalo sa trénerom niečo nariaďovať a zasahovať im do zostavy. Priznám sa, ani ja by som si do trénerskeho remesla nedal „kafrať“. Za chyby sme ale svojim spôsobom zodpovední všetci. Súhlasím, že Ružomberok po polovici súťaže mohol byť vyššie.
Ako sa vám pozdáva súčasný hráčsky káder a ako sa s ním pracovalo?
- Skladba mužstva je pomerne pestrá. Sú v ňom viacerí mladí futbalisti, ale nechýbajú ani zrelí hráči so skúsenosťami. Je to vývojaschopný kolektív, avšak každý musí v prvom rade sám na sebe pracovať. Tí, čo nebudú pracovať, nemali by ani hrávať. Mojim krédom je maximálna náročnosť. Keďže som náročný k sebe, musím byť aj na ostatných. Iná cesta k napredovaniu nevedie. Je nevyhnutné, aby každý hráč na ihrisku vedel, čo na ňom robiť a čím má kolektív obohatiť. Napríklad taký Števko, nemôže len čakať na loptu, pre mužstvo je povinný odviesť oveľa viac. Z tohto zorného uhla došlo v posledných dvoch kolách aj k určitým zmenám v zostave. Nemôžem sa sťažovať, za ten krátky čas sa s mužstvom dobre pracovalo. Chlapci pochopili moju filozofiu, že všetko počas týždňa musí smerovať k jednému a to k najbližšiemu „majstráku“. Som síce typ trénera demokrata, ja však musím vládnuť nad mužstvom, opačne by to bolo zle.
