Ružomberok – Týmto výsledkom si náš vicemajster definitívne vo svojej základnej „štvorke“ zabezpečil druhú (postupovú) priečku. Ak by chcel ďalej ísť z prvej pozície, musel by (v prípade, že sa nič nepredvídané nestane) v poslednom kole v Prahe zdolať USK o trinásť bodov, keďže doma prehral 71:83. Samozrejme, pri očakávaných víťazstvách Ružomberka s Medveščakom Záhreb a Pražaniek s Fotonom tento týždeň. Hlavne posledný pohárový zápas bol témou nášho rozhovoru s trénerom ružomberských basketbalistiek Petrom Kováčikom.
Pán tréner, skúste porovnať oba vzájomné zápasy so šopronským súperom. Čo sa týka bodového rozdielu, boli takmer zhodné. Pripomeňme si, že doma si Ružomberok zaknihoval osemnásťbodové víťazstvo – 82:64.
- V Maďarsku sme hrali úplne inak ako doma. Vychádzalo to aj z toho, že sme dôkladnejšie súpera poznali. Predovšetkým, v porovnaním s prvým stretnutím, prišlo podstatnejšie zlepšenie v obranej činnosti. Ja si zvlášť cením, že ani na chvíľu sme Šopronu nedali žiadnu šancu. Pritom nešlo o žiadny excelentný výkon. Neklamem, ale tento zápas sme mali rozohratý na ešte výraznejšie víťazstvo. Aj o štyridsať či päťdesiat bodov.
Čo sa týka Fotonu, nastúpil v rovnakom zložení ako v Ružomberku? Jeho kouč Tamáš Szilaski vtedy prezradil, že mu chýba vlastne jediná ortodoxná pivotka Radnótyová.
- Táto hráčka bola na maďarskej lavičke, ale veľmi sa do hry nezapájala. Dôvod nepoznám, ale predpokladám, že išlo o predchádzajúci zranenie. Inak to bola tá istá zostava. Akurát oveľa menej sme jej dovolili, ako v prvom zápase.
Čo zvlášť v tomto súboji zavážilo?
- Môžem povedať, že to bola výborná obrana v druhej a tretej štvrtine. Vtedy sme aj získali rozhodujúci náskok. V záverečnej desaťminútovke sa stretnutie už len viac – menej dohrávalo. Taká najvydarenejšia bola tretia štvrtina, ktorú sme vyhrali 25:14. V tejto časti dievčatá produkovali taký basketbal, ktorý napĺňa moje predstavy. Popri umnom bránení, tiež šikovne a jednoducho zakončovali svoje akcie. Nedržali sme zbytočne loptu a vtedy sme ušli súperovi takmer o tridsať bodov. V poslednej štvrtine sa viac – menej dohrávalo a príležitosť tu dostali všetky hráčky.
Najlepšia strelkyňa družstva Křížová skonštatovala, že postupne sa už družstvo stotožňuje s vašou basketbalovou filozofiou i konkrétnymi zámermi. Čiže dievčatá vám začínajú rozumieť. Čo vy na to?
- Som rád, že je tomu tak. Zatiaľ je to veľmi krátky čas, ani nie štyri týždne, čo s týmto družstvom pracujem. Vždy chcem, aby dievčatá, keď dievčatá niečo nacvičujú, aj vedeli, že prečo to robia, aký to má význam a tiež ako to môže ovplyvniť konečný výsledok. Moja predstava o kvalitnej obrane je ale ešte stále niekde inde. Hoci zostáva faktom, že hráčky sa v tomto smere výraznejšie zlepšili. Myslím si, že už rozumejú mojim požiadavkám, akurát ich realizáciu treba ešte doladiť.
V Maďarsku vám chýbala stredná rozohrávačka Savičová. Kedy predpokladáte, že sa objaví na ihrisku?
- Savičová, ktorá mala problémy s achilovkou, v piatok začala ľahko trénovať. Nuž a uvidíme, či vo štvrtok proti Záhrebu nastúpi.
A ako to vyzerá s Číkošovou, je už „stopercentná“?
- Ešte nie, ľavá ruka, ktorú mala zlomenú, ju stále pobolieva. Logicky sa o ňu trošku bojí. V hlavne v útoku ešte nejde o „typickú Číkošovú“. Avšak, čo sa týka obrany, tam je to s nasadením v poriadku.
