Ľubochňa - Futbalisti MFK Ružomberok B/Ľubochňa naplánovanú jesennú „porciu“ v III. lige zavŕšili s 26 bodmi (8 víťazstiev, 2 remízy, 5 prehier), čo po polovici súťaže znamenalo piatu priečku. V predohrávke prvého jarného kola ružomberské „béčko“ vyhralo v Rakytovciach (3:0) a svoje tabuľkové postavenie si vylepšilo o jednu priečku. Mužstvo bude „zimovať“ so šesťbodovým odstupom na vedúci Lučenec. „Myslím si, že celkove s jeseňou môže vládnuť spokojnosť,“ konštatuje tréner Pavol Šimo, ktorý do 12. kola bol jediným koučom mužstva a potom sa stal asistentom Jána Haspru, st. „Hoci opäť nastávali situácie, keď som mal na tréningu len šesť, sedem hráčov. Takto vysoko však ešte nikdy „béčko“ nestálo.“
Ružombersko – ľubochniansky kolektív mal nečakane úspešný vstup do súťaže, ktorý ho vyniesol na líderskú pozíciu. Potom prišiel slabší stred a napokon celkom slušný finiš, až na domácu prehru s Bytčou. „Mužstvo v úvode vyhralo päť zápasov za sebou, z toho trikrát hralo vonku,“ vracia sa P. Šimo k jesennej časti. Dokázali sme vyhrať u takých súperov ako sú Kysucký Lieskovec, Kysucké Nové Mesto a Žiar nad Hronom. Na tieto ihriská sa veru nechodí po body. V tom čase ale celé mužstvo hralo v mimoriadnej pohode. Potom ale nastal zlom. Prišla prehra v Dolnom Kubíne (1:3), kde niektorí jednotlivci nečakane výraznejšie zaostali za svojimi možnosťami, a tým sa zase začala naša „čierna“ séria. Po vysokej streleckej efektivite zo začiatku sezóny sme zrazu nevedeli dať gól. Prišli domáce bezgólové remízy s Podbrezovou a Lučencom a vzápätí nasledovali tri prehry s mužstvami z čela tabuľky – Zvolenom, Banskou Bystricou B a Turčianskymi Teplicami. Tieto stretnutia so silnými súpermi zároveň aj odhalili naše slabiny. V závere sme sa ale zase chytili. Chlapci vyhrali v Čadci, doma so Žilinou B a v Revúcej. Škoda však nevydareného zápasu posledného jesenného kola s Bytčou, ktorý sa skončil našou prehrou 1:2.“
P. Šimo veľmi pozitívne hodnotil spoluprácu s prvoligovým A mužstvom. Najmä v prvej polovici sezóny dostával z prvého tímu viacerých hráčov. V závere jesene už svoje urobila značná maródka v „áčku“. A tak bolo si treba vypomôcť aj s hráčmi z B dorastu. Ružomberok B, podobne ako v predchádzajúcich, svoje domáce zápasy hrával na ihrisku v Ľubochni. Nie vždy sa mu ale v stánku TJ Havran darilo podľa predstáv. „Doma sme hrali akoby na neutrálnej pôde,“ poznamenáva P. Šimo. „V nedeľu doobeda si sem nájdu cestu ľudia z okolitých dedín, ale o nejakom povzbudzovaní ťažko hovoriť. Navyše ihrisko je dosť hrboľaté, lopta na ňom nevyspytateľne skáče, ťažko sa spracováva. Na takomto teréne sa hrá horšie mužstvu, ktoré chce a potrebuje tvoriť, ako na defenzívu mysliacemu súperovi.“
