Ružomberok – Začiatkom októbra totiž na rokovaní mestskej rady predložil návrh, aby mesto všetky písomné materiály, o ktorých rokujú poslanci na MsZ, zverejňovalo aspoň dva týždne pred rokovaním na internetovej stránke mesta. „Mestská rada odporučila poslancom, aby neschválili môj navrhovaný postup. Poslanci sa s návrhom mestskej rady stotožnili a pri hlasovaní ich bolo jedenásť za nezverejňovanie a siedmi v podstate hlasovali za zverejňovanie materiálov na internetovej stránke,“ hovorí Martin Alušic na margo hlasovania o jeho návrhu. Podľa jeho názoru majú občania Ružomberka právo vopred vedieť, o čom budú poslanci rokovať. Do písomných materiálov síce môžu nahliadnuť, ale musia prísť na mestský úrad, resp. na rokovanie poslancov. Uverejňovaním ich obsahu na internetovej stránke by ľuďom, ktorí majú záujem o to, čo sa deje v meste, ušetrili čas. „Naozaj nevidím ľudský dôvod, prečo by to nebolo možné urobiť,“ vysvetľuje poslanec.
Toto sa stalo na začiatku „kauzy“, ktorá podľa Martina Alušica žiadnou kauzou byť nemusela. Medzitým bolo v dvojtýždenníku, ktorý vydáva a financuje Mestský úrad v Ružomberku, uverejnených niekoľko článkov, v ktorých si „dopisujú“ kto ne(pozná) právne predpisy: Martin Alušic alebo mestskí právnici? Dôvodom tohto dopisovania bolo tvrdenie Martina Alušica, že občania môžu na základe petície s päťsto podpismi vstupovať do legislatívneho procesu formou hromadnej pripomienky. Druhá strana zasa tvrdila, že právny predpis si Martin Alušic „vymyslel“. „Legislatívne pravidlá Vlády SR jasne zavádzajú inštitút hromadnej pripomienky pri tvorbe zákonov ale aj ďalších materiálov. Z toho vyplýva, že nič som si nevymyslel. Navyše tento inštitút som použil iba ako analógiu pri diskusii na zastupiteľstve. Išlo o úplne okrajovú záležitosť,“ dodal Martin Alušic.
Z počtu a obsahu reakcií v internetovej diskusii je zrejmé, že mnohých Ružomberčanov zaujíma, čo sa v meste deje. A tak na internete rozvinuli debatu aj o tom, či má mesto obsah rokovaní MsZ „tajiť“ alebo zverejňovať. Zapojil sa do nej aj Martin Alušic a v jednom zo svojich vyjadrení uviedol: „...Dosť, katastrofa. Je to o kšeftoch.“ Na spomínanom novembrovom rokovaní MsZ ho teda vyzvali, aby vysvetlil, aké „kšefty“ mal na mysli. Zaujímalo to aj nás. „Samozrejme, že som myslel politické v úvodzovkách kšefty. Slobodní jednotlivci sú na Slovensku všeobecne veľmi vzácni. Jednoducho som vyjadril svoj názor, že občania by mali o materiáloch na MsZ vedieť aj takouto formou a slobodný názor človeka by nemal nikto potierať. Urobili z toho však nielen tému na rokovanie na zastupiteľstve, ale aj do niekoľkých vydaní spomínaného dvojtýždenníka. Mesto na tieto noviny dáva zo svojho rozpočtu nemalé finančné prostriedky. Viem si však predstaviť lepšie využitie týchto peňazí, ako na „dopisovanie“ si cez noviny na tému, ktorá sa podľa mňa viac hodí na debatu pri káve,“ dodal Martin Alušic.