Ružomberok – Muži, s ktorými už asi málokto rátal, sa minulú stredu zase vrátili k mužstvu.
Ako sa s odstupom času pozeráte na jesennú časť? Určite viackrát ste si v hlave premietli. Týmto otvárame rozhovor s I. Huckom.
- Po prvých dvoch prehratých zápasoch v Rimavskej Sobote a s Dubnicou, prišla veľmi vydarená fáza. Mužstvo sa dostalo do pohody a produkovalo kvalitný futbal. Výsledkom toho boli naše pravidelné bodové zisky a po jedenástich kolách prvá priečka v tabuľke. Po nešťastnom pohárovom zápase v Ličartovciach, sa začalo hovoriť o kríze. Nemyslím si, že išlo o správne slovo. Jednoducho sa z „mančaftu“ vytratila predchádzajúca pohoda. Ešte niekedy v lete som upozorňoval na to, že veľmi dôležité bude, aby sme zvládli fázu s nahusteným programom, čiže s dvoma stretnutiami za týždeň. Práve táto časť jesene sa nám ale trochu vypomstila. Od domáceho zápasu s Púchovom sa nám začali kopiť zranenia a všetko to vyvrcholilo v stretnutí s Interom. V tomto dueli mi chýbalo osem maródov, z toho štyria hráči zo základnej zostavy. Nič iné nám potom nezostávalo, len improvizovať. Podotýkam, že neraz už len jedna zmena kádri môže priniesť určité narušenie jeho vnútorného súladu. Aj v ďalších stretnutiach si situácia vyžadovala neplánované zásahy do zostavy. Zranení hráči sa síce vrátili do mužstva, ale dlhší výpadok sa podpísal pod pokles ich formy. V prvom rade na to sme v jeseni doplatili. Káder je taký, aký je. Mojou snahou bolo dávať šancu aj mladým, nikdy som sa tomu nebránil, ani nebudem. Som ale toho názoru, že hrať majú tí najlepší. Najmä v ťažkých situáciách sa ukázalo, že mladíci ešte nemajú dostatok skúseností a ani potrebnej psychickej odolnosti. Napokon, môže ísť aj o zrelého, skúseného futbalistu, avšak nemusí byť typom, ktorý dokáže ostatných strhnúť či potiahnúť.
Na koho ste sa mohli počas jesene najviac spoľahnúť?
- Myslím si, že tí starší hráči odohrali toho dosť. Majú za sebou kvalitné ale i menej vydarené zápasy. To bol náš vážny problém, že výkony jednotlivcov mali väčšie výkyvy, ako by bolo žiadúce. A platí to aj o skúsených členoch kádra.
Oba posledné zápasy jesennej časti, doma s Petržalkou a v Banskej Bystrici ste sledovali z tribúny. Prebehol u vás nejaký vnútorný proces zvažovania, či sa počas dovolenky na tieto stretnutia vyberiete?
- Prešo by som mal niečo také zvažovať? Veď stále som bol s klubom v pracovnom pomere a bolo mojou profesionálnou i morálnou povinnosťou vidieť tieto zápasy. Sledoval som ich síce len ako divák, ale so svojim pohľadom. Pred zápasom s Petržalkou som bol v kabíne požiadať hráčov, aby odovzdali na ihrisku všetko, aby sa pokúsili vyhrať. Zdôraznil som im, že hrajú hlavne za seba, za svoj klub a svoju hrdosť.
Môžete nám prezradiť, ako ste prijali rozhodnutie vedenia klubu, že spolu so svojim asistentom J. Jarábkom môžete pokračovať v započatej práci?
- Ťažko povedať, či som s tým rátal, alebo nie. Mám s klubom zmluvu a snažím sa ju zodpovedne plniť. Keď sme spoločne „sedeli“, viaceré veci sme si vydiskutovali. Myslím si, že sme sa na mnohom zhodli. A podľa toho aj budeme s kolegom ďalej pokračovať.
Ale predsa. Nepotešilo vás to?
- Som rád, že môžem s týmto kolektívom ďalej pracovať. V niektorých médiách prebehli indície o zlých vzťahoch v šatni, či dusnej atmosfére v mužstve. Všetko sú to výmysly, nič na tom nie je pravdy. V šatni vôbec nebola a ani nie je zlá klíma. Je to kolektív, ktorý sa vie zomknúť a dať dokopy.
