Liptovský Ján – decembra. Zúčastnilo sa na nej spolu asi tridsať renomovaných odborníkov zo Slavistického kabinetu Slovenskej akadémie vied, Slovenského komitétu slavistov, Matice Slovenskej aj jazykovedci z Česka, Ruska, Poľska, Nemecka, Maďarska a Vatikánu. Prednášajúcich i hostí privítal starosta Liptovského Jána Gejza Čáni a konferenciu v hoteli Ďumbier otvoril predseda Slavistického kabinetu Ján Doruľa. Prihovoril sa aj predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Účastníci konferencie si prezreli drevenicu, v ktorej sa Ivan Stanislav pred sto rokmi narodil a dom, v ktorom býval. Nedávno mu na ňom odhalili pamätnú tabuľu. V súčasnosti je to penzión Rudolf. Jeho vlastníkom je synovec profesora Jána Stanislava – Jozef. Hostia navštívili aj pamätnú izbu, kde ich o jánskych osobnostiach a histórii poinformoval Jozef Brziak. S dejinami obce ich oboznámil bývalý starosta Jaroslav Kompiš, s históriou, pozoruhodnosťami a tajomstvami rímskokatolíckeho kostola Jána Krstiteľa Ján Hlavienka. V kostole si okrem jeho rozprávania vypočuli aj vzácny organ, na ktorom zahral Ladislav Kačic.
Ján Stanislav sa narodil 12. decembra 1904 v L. Jáne, maturoval na gymnáziu v L. Mikuláši. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave, študoval aj v Paríži, Krakove a Lubľane. Pôsobil ako asistent na Karlovej univerzite v Prahe a vysokoškolský profesor na bratislavskej Univerzite Komenského. Počas vyše 40-ročného pedagogického pôsobenia vštepoval základy jazykovedy a lásku k slovenskému jazyku stovkám študentov a vychoval celé generácie jazykovedcov – slovakistov a slavistov. Vo vedecko-výskumných prácach sa zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, pôsobením Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy, dejinami slovenského jazyka a Slovákov vôbec. Napísal množstvo odborných kníh, štúdií a článkov, okrem iného päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka, Liptovské nárečia, Starosloviensky jazyk, Slovenská výslovnosť, Po stopách predkov a ďalšie. Jeho meno poznajú jazykovedci v Tokiu aj Paríži a nezabudli na neho ani Liptovskojánčania. J. Hlavienka nám povedal: „Bol to veľmi milý, skromný a spoločenský človek, mal rád ľudí a ľudia mali radi jeho. Niekedy sa javil ako samotár a často býval zamyslený. Rád chodieval na prechádzky. Ľudí vždy srdečne zdravil a keď napríklad v obchode niekto prehovoril nespisovne, opravil ho: „Teta, to nie je sáček. Po slovensky je to vrecúško.“ Profesor Ján Stanislav bol predsedom Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, čestným predsedom Jazykovedného odboru MS, členom Slovenského komitétu slavistov, držiteľom mnohých ocenení a medailí v oblasti jazykovedy. Zomrel 29. júla 1977 v L. Mikuláši.
