Ružomberok – Pre ružomberskú krídelníčku Danielu Číkošovú, práve domáci duel USK Praha (18. novembra) znamenal, po zlomenine záprstnej kostičky na prostredníku ľavej ruky, návrat pod basketbalové koše. Bolo to po sedemtýždňovej prestávke. „Momentálne už v ľavej ruke necítim žiadnu bolesť a tak môžem hrať bez chrániča. Predsa si myslím, že lepšie mi vyšiel domáci zápas, hoci som v ňom odohrala iba šestnásť minút,“ vraví Daniela, ktorá v Prahe so šestnástimi bodmi bola najlepšou strelkyňou svojho družstva. „Obe stretnutia boli mimoriadne ťažké, USK má veľmi silný tím,“ zdôrazňuje kapitánka MBK. „Žiaľ, prvý polčas zase nebol podľa našich predstáv,“ pokračuje Číkošová. „Neviem, v čom to je, ale stále sa to opakuje. V úvodnej dvadsaťminútovke sme veľmi zle bránili. Vzadu nám chýbala väčšia koncentrácia. To sa potom premietalo i do útoku. Ten bol príliš zložitý, absentovala účelná jednoduchosť.“ Ani dvadsaťbodový náskok USK po prvom polčase však Ružomberčanky nepoložil na kolená. „Tréner Kováčik sa nás cez prestávku snažil maximálne vyhecovať. Vravel, že v basketbale dvadsať bodov ešte nemusí znamenať žiadnu definitívu. Preto o porazeneckej nálade nemohlo byť ani reči.“ Zajtra náš pohárový zástupca vstúpi do ďalšieho dielu tejto európskej súťaže. „Ja Szeged vôbec nepoznám. Akurát som sa dozvedela, že tam hrá „Aga“ Nagyová, ktorá predtým pôsobila v Delte Košice. Je mi jasné, že v prvom zápase treba si vytvoriť dobrý základ pre odvetu. Samozrejme, najlepšie by bolo oba zápasy vyhrať a vyhnúť sa prípadnej dráme.“
