Ružomberok – To znamená, že (spolu s trénerkou Natáliou Hejkovou) strojca niekdajšieho „veľkého basketbalového Ružomberka“ sa v manažérskej funkcii vracia pod „deravé“ koše. Smolek, ktorý bol pri dvoch triumfoch Ružomberka v Európskej lige a jedenástich slovenských a troch federálnych tituloch, vlani vo februári (po transformácii ružomberského klubu) odišiel zo slovenského športu. Teraz je tento veľký basketbalový zanietenec späť. Nie na funkcionárskom poste vo svojom rodisku, ale veliť bude sekretariátu SBA, ktorý sídli v Bratislave. Tu nahradil Viliama Kollera, ktorý odstúpil z funkcie 31. októbra.
Môžete nám prezradiť, ako ste sa vlastne stali generálnym manažérom SBA? Čo tomu predchádzalo? – pýtame sa 51-ročného Ružomberčana.
- Ešte za môjho pôsobenia v ružomberskom klube som oslovil súčasného prezidenta SBA Pavla Barňáka. Ako telovýchovného funkcionára, hoci v tom čase nezastával žiadny vyšší post, som ho obdivoval ako odborníka v oblasti koncepcií a vízií. Často sme spolu debatovali, i celé hodiny. Priznám sa, chcel som jeho rady využiť prospech fungovania ružomberského basketbalu. Na mnohé otázky sme mali spoločné názory a videli približne rovnaké riešenia. Pán Barnák, ktorý tiež pomerne často chodil na naše euroligové zápasy, sa netajil tým, že zase niektoré moje myšlienky využil pred voľbami prezidenta SBA. Teraz nastal čas, keď sa tento muž rozhodol o rázny rez na sekretariáte SBA. Zároveň ide aj o jeho celkovú reorganizáciu. Mne v nových štruktúrach tri miesta. Na mne zostalo, aby som si vybral a prihlásil sa do výberového konania.
Takmer po dvoch rokoch sa vraciate do slovenského basketbalu. Čo to pre vás znamená?
- Vždy ma tešilo a hnalo dopredu, keď som pred sebou mal nejakú výzvu. Spravidla čim bola väčšia prinášala aj viac neistoty alebo rizika. A práve to priťahuje a láka. Funkcia, ktorú som prevzal má predovšetkým tvorivý rozmer. Zároveň však treba zdôrazniť, že len zvládnutie veľkých vecí, môže priniesť úspech, na druhej strane stačí jedna maličkosť a je po všetkom. Čiže nič nemožno podceniť, naopak na generálnom sekretárovi je, aby všetko ustrážil. V každom prípade však niečo treba robiť s našim slovenským basketbalom. Niet v ňom asi oblasti, ktorá si nevyžaduje zlepšenie. Taká je súčasná realita. Na mysli mám predovšetkým vylepšenia, týkajúce sa prijatia novej filozofie a novej vízie. Je to organická vec, ktorá musí ľudí spájať pre spoločný cieľ. Sekretariát SBA vnímam ako servisnú organizáciu pre kluby. V nich totiž žije konkrétny basketbal. Len pri dobrom fungovaní klubov sa aj na reprezentačnom poli môžeme dočkať úspechov. Inak sa nepohneme zo súčasného marazmu.
Čo si myslíte, dôjde raz aj k vášmu návratu do ružomberského basketbalu, v ktorom ste pôsobili vlastne celý produktívny život?
- Na túto otázku momentálne neviem zodpovedať. Som už dosť starý na to, aby zo mňa vyšlo vyhlásenie, že nie alebo nikdy. Ja si úprimne želám, aby ružomberský klub fungoval čo najlepšie. Som ale realista a celkovú situáciu vidím ešte trošku v horšom svetle ako „hovoria“ súčasné výsledky. Verím však v reálnu šancu na obrat. Keby nie, nebojoval by som spolu s prezidentom Barňákom za to, aby Ružomberok bol jedným z centier nášho športu na Slovensku. Ružomberok má v našich plánoch a štruktúrach popredné miesto. Čiže aj týmto spôsobom sa vytvárajú podmienky, aby klubová krivka nabrala vzostupnú tendenciu. Do akej miery sa to podarí, bude závisieť hlavne od ľudí, od ich schopností a šikovnosti.
