Ružomberok – „Do osemnástich rokov som žil a hral vo svojom rodisku. Je to mesto Saint Prierre na ostrove Reunión, neďaleko Madagaskaru,“ predstavuje sa dvadsaťjedenročný Francúz, ktorý je prvý raz na Slovensku. „Potom som odišiel do Monaka. Najprv išlo o jednoročnú zmluvu a tá sa vzápätí predĺžila na ďalšie dva roky.“ Čiže tri sezóny sympatický Jim, bol monackým kniežaťom. „V septembri 2003 ma zaradili do prvého mužstva AS. Predtým som hrával v nižšej súťaži. V I. francúzskej lige som nastúpil v štyroch zápasoch, zahral som si vo francúzskom i ligovom pohári. Čo sa týka Ligy majstrov, v piatich stretnutiach som sa dostal ako náhradník na lavičku. V oboch dueloch s La Corunou a Lokomotívom Moskva a v zápase s Realom Madrid.“
Po sezóne 2003/2004 sa Ablancourt rozlúčil s Monakom. Nedobrovoľný odchod z hviezdneho klubu ho však dosť zaskočil. Uplynulú jeseň chodil na rôzne „próby“, napokon ale nehral. Akurát individuálne na sebe pracoval, aby nevypadol z tréningového procesu. „Veľmi som bol sklamaný, že AS nepredĺžilo so mnou zmluvu,“ priznáva sa sympatický Jim. „Veď som počas celej predchádzajúcej sezóny s mužstvom žil. Bol jeho súčasťou. Nikto mi ani len nenaznačil, že ďalej sa so mnou neráta.“ Konečne zase hrať. To je v súčasnosti hlavné Ablancourtove krédo. Aj preto sa po prvých dotykoch, rozhodol, že jar strávi pod Čebraťom. „Kolektív ma veľmi dobre prijal. Hráči sú voči mne veľmi milí, priateľskí. Len škoda, že aspoň trochu viac neviem po anglicky. Práve týmto jazykom sa spoluhráči snažia nadviazať so mnou kontakt či debatu. Verím ale, že časom sa všetko zlepší. Každý deň sa snažím naučiť aspoň pár slovenských slovíčok.“ Jim má za sebou kondičné sústredenie v Tatranských Matliaroch i časť futbalovej zimy v Liptove. Hoci tá je až príliš „priateľná“, avšak pre muža Reuniónu dosť drastická. „Na niečo také, som veru nebol zvyknutý,“ vraví obranca z krajiny „galského kohúta“. „Zabrať mi dali i tréningy v Tatrách. V daných podmienkach boli veľmi náročné, ale nesťažujem si. Veď futbal ľúbim. Je to hlavné, čo ma momentálne zaujíma. Všetko ostatné možno dať bokom. Smelo môžem povedať, že v Ružomberku sa mi páči. Preto som sa aj rozhodol tu zostať.“
Autor: -svr-