Ružomberok – Čiže teraz môže porovnávať domácu futbalovú zimu s tou, čo zažil v cudzine. „V Nemecku sme sa zišli, dva týždne „zamakali“ a už koncom januára hrali súťaž. Naopak na Slovensku príprava trvá nie dva týždne, ale dva mesiace. V tréningovom procese nejaké väčšie rozdiely nevidím. V ružomberskom klube pôsobia mladí tréneri, ktorí sa orientujú moderne, keď dôraz kladú na hernú stránku,“ vraví 34-ročný obranca.
A čo sa týka terénov?
- Tu zo súčasného pohľadu nevidím žiadny hendikep. Klub umelú trávu, považujem za veľkú výhodu. Chvalabohu, že Ružomberok patrí k tým ligistom, ktorí takouto plochou disponujú. Ostatní to majú dosť ťažké.
Viete si, aspoň teoreticky, predstaviť, že by ste by ste zavítali do Ružomberka napríklad o pol roka skôr, keď ešte po umelom povrchu nebolo ani chýru ani slychu?
- Keby som sa bol rozhodol skôr vrátiť na Slovensko, musel by som sa prispôsobiť podmienkam. Ak by to bol Ružomberok, tak jeho možnostiam.
Z vašej zadnej línie do Brna odišiel Had, na druhej strane sem prešli dvaja zahraniční futbalisti – Francúz Ablancourt a Čech Kotrys. Vedeli ste niečo o týchto hráčoch predtým? Ako sa vám javia?
- Akurát Kotrysa som poznal po mene. Svojho času, tuším pred rokom, padlo jeho meno v Unione. Podľa mňa, obaja určite budú pre mužstvo prínosom.
Ako sa vám celkovo pozdáva súčasný káder, po tých nejakých pohyboch?
- Ešte je skoro niečo hodnotiť. Viacerí futbalisti tu boli na skúške a niektorí z nich sú už aj „pod zmluvami“. Herný prejav sa začne tvárniť tak o týždeň o dva.
