Ružomberok - Tá stará by mu skončila po tohtoročnej jarnej časti. „Nič na tom nie je výnimočné, že sme sa takmer pol roka dopredu dohodli na ďalšej spolupráci,“ vraví 26 – ročný gólman. „Napríklad, svojho času som v Nitre nový kontrakt podpísal, keď do naplnenia predchádzajúceho chýbal ešte rok. Vedenie klubu mi týmto prejavilo svoju dôveru. Zároveň chápem jeho zámer, mať na dlhšie dobu poriešený post medzi žrďami. Len mimochodom, brankári až tak nestriedajú kluby počas svojej kariéry. Pre mňa je zase dôležité, že mám istotu. Nemusím čakať na skončenie kontraktu a potom sa nazháňať po novom angažmáne. Navyše ja k chytaniu potrebujem predovšetkým pohodu.“
Už po skončení jesennej časti však boli rôzne šumy, že Mucha je na odchode z Ružomberka. Ako to vlastne bolo?
- Keď je prestupový termín, o viacerých hráčoch sa hovorí, že sú už jednou nohou preč. Viem, že teraz som aj ja medzi nich patril. Nezakrývam, mal som nejaké ponuky, ale keďže s Ružomberkom som sa dohodol i na ďalšom pôsobení, nie je dôvod ich konkretizovať. Podstatné je, že v Liptove zostávam aj naďalej. Zmluvne som viazaný ešte dva roky.
Čo keď počas tohto obdobia príde zaujímavý zahraničný interes o Muchove služby?
- Verím, že ak sa niečo také udeje, vedenie klubu sa k danej záležitosti postaví korektne a férovo. Tak ako ja teraz. V prípade, že by prišla lákavá ponuka, všetko sa dá riešiť. V tom problém nevidím.
Zranenia počas jesene vás veľmi nepustili do brány. Zároveň však vám v Ľubošovi Hajdúchovi vyrástla v MFK silná konkurencia. Čo vy na to?
- V súčasnej dobe sa človek s konkurenciou stretáva na každom kroku, samozrejme aj v bežnom živote. Pre klub je určite pozitívne, keď má dvoch kvalitných brankárov. Na druhej strane ale stojí otázka, či je to dobré pre nich samotných, keď aj jeden aj druhý chce i potrebuje chytať. Najlepšie by bolo, keby sme mohli chytávať obaja. Čo sa týka Ľuboša, v jeseni potvrdil, že je dobrý a spoľahlivý gólman.
Čo všetko vám počas jesennej časti skrížilo plány? Máme na mysli zranenia.
- V auguste to boli natrhnuté väzy v členku. S nimi som laboroval zhruba mesiac. Hneď na to prišla zlomenina malíčka. Keď som sa konečne dostal z jedného zranenia, predpokladal som, že už ma nič zlé nestretne. Návrat bol veľmi krátky a nasledovala ďalšia nedobrovoľná pol druha mesačná pauza. Keď si zoberiete, že ligová jeseň trvá asi štyri mesiace, viac som premaródil, ako bol fit.
Keď sme pri tejto nepopulárnej, avšak tiež k futbalu patriacej téme, povedzte čo najhoršie ste zatiaľ v tomto smere vo svojej kariére zažili?
- Dodnes mi ide mráz po chrbte, keď si v mysli vybavím únavovú zlomeninu holenných kostí. Vtedy bol na vážkach i môj ďalší futbalový osud. Bolo mi dvadsaťjeden a predo mnou existenčný otáznik – či sa ešte vôbec postavím do brány. Vzhľadom na môj vek niečo neuveriteľné. Tri štvrte roka som kvôli tomuto zraneniu stál. Bol som ale veľmi šťastný, že mi vyšiel aj návrat medzi žrde. Tie jesenné problémy sa s touto traumou vôbec nedajú porovnať.
Na záver, skúste si zaspomínať na najvydarenejšiu sezónu v ružomberskom drese.
- Ťažko povedať. Keď som prišiel, zvlášť som vnímal obrovský záujem ružomberskej verejnosti o futbal. Bolo to super a zároveň aj vydarený vstup do nového prostredia. Keďže v ročníku 2003/2004 mi dali futbaloví odborníci toľko hlasov, aby som sa dostal do Jedenástky roka, takže túto sezónu asi môžem postaviť na najvyššie. Ani jednu, za tých tri a pol roka, by som však neoznačil za nejakú zlú. Myslím si, že aj z celkového klubového pohľadu.
