Ružomberok – „Začal som s prvým mužstvom, ale potom ma preradili do rezervy,“ vysvetľuje 21–ročný záložník. „Povedali mi, že momentálne nemám výkonnosť zodpovedajúcu požiadavkám A-mužstva. V rezerve sa chcem rozbehať a vrátiť do áčka. Mám ešte nejaké úľavy. Avšak okrem nácviku streľby pravou nohou, už môžem robiť vlastne všetko.“ Marián netají, že pri návrate do tréningového procesu sám zistil, že o čo ho nedobrovoľné státie obralo. „Pri prvých tréningoch mi bolo jasné, kde som. Od optima to malo dosť ďaleko. Hlavné ale je, že opäť môžem makať. Na začiatku išlo o natrhnutý stehenný sval. Ten sa zahojil, ale bolesti pri záťaži sa vrátili. Nikto nevedel presnú príčinu mojich problémov,“ pokračuje niekdajší kapitán reprezentačnej devätnástky a dvadsiatky. Napokon mi zistili, že ide o zaseknutý nerv. Premaródil som vlastne celú minulú jar. Do letnej prípravy som išiel aj cez bolesť. Odohral som pár zápasov, posledným však bol pohárový koncom septembra v Ličartovciach. Nasledovalo obdobie, keď nič iné mi nezostávalo, len striktne dodržiavať rady lekárov. Hlad po futbale rástol, lenže ja som mohol vykonávať akurát len určité rekreačné aktivity.“ V lete mu v Ružomberku končí štvorročný kontrakt. „Zatiaľ o ničom konkrétnom som nerozmýšľal,“ vraví Marián a dodáva: „Po štyroch rokoch by som však rád zmenil dres a skúsil niečo iné.“
