Ružomberok - Jozefa Daniša, Jozefa Krnčana, Petra Pavelku, Mariána Stanča a Jána Lacka vedenie celulózky obvinilo z poškodenia dobrého mena s negatívnymi dopadmi na akciovú spoločnosť, ktorá chce vysúdiť odškodné 20 miliónov Sk. Petičný výbor organizoval v septembri minulého roka akcie za zvýšenie tarifných miezd zamestnancov v robotníckych profesiách. Podľa žalobcu organizátori postupovali v rozpore so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, pričom šírili nepravdivé a zavádzajúce informácie. Ako sa na pojednávaní vyslovil predseda predstavenstva spoločnosti Miloslav Čurilla, nespokojní zamestnanci mali priestor uplatniť svoje požiadavky, no nevyužili ho. Žalobca za najvážnejší prečin členov petičného výboru označil širokú medializáciu kauzy, v rámci ktorej bola verejnosť informovaná jednostranne. Po skončení trojhodinového súdneho pojednávania, počas ktorého dominovala téma medializácie petičného rozruchu, M. Čurilla sa k otázkam prítomných novinárov odmietol vysloviť.
Obvinení trvali na oprávnenosti petičných požiadaviek a organizovaní protestov v súlade so zákonmi, žalobu označili za neopodstatnenú. Zastupuje ich právnik Nadácie Charty 77 Andrej Šabík. Vo svojich výpovediach obvinení zdôraznili pasivitu vedenia odborovej organizácie pri presadzovaní vyšších miezd robotníkov, na čo nespokojní zamestnanci reagovali založením alternatívnych odborov Papier. V súčasnosti zastrešuje približne tretinu z celkového počtu okolo tisíc robotníkov. Z pojednávania vyplynulo, že za medializáciu minuloročných septembrových udalostí v Ružomberku sa členovia petičného výboru necítia byť zodpovední, reagovali na záujem novinárov. V rámci súdneho konania predseda petičného výboru Jozef Daniš ako dôkaz oprávneného volania po vyšších mzdách uviedol okrem iného Vyššiu kolektívnu zmluvu (VKZ), ktorú označil za záväznú pre papierenský, chemický a lepenkársky priemysel v Rakúsku. Teda aj pre tamojšiu celulózku Neusiedler, ktorá je rovnako ako ružomberská súčasťou spoločnosti Mondi. Pre zaujímavosť sme vo VKZ zalistovali a vyčítali nasledovné. V prvej až šiestej kategórii robotníckych profesií je zakotvený priemer mesačnej mzdy v rozpätí od 1742,53 do 1171,95 eur, čo pri kurze 38 Sk za euro predstavuje rozpätie od 66 216,14 do 44 534,10 Sk. Okrem toho za prácu v nepretržitej prevádzke prislúcha robotníkom príplatok, napríklad v l. najvyššej kategórii 1324,44 eur. Hodinovú mzdu zvyšuje príplatok za nočnú smenu 15,2 eur a za popoludňajšiu 6,58 eur vo všetkých kategóriách. Učni, začlenení do štyroch kategórií, poberajú mzdu v rozpätí od 31 po 85 percent mzdy robotníkov. Nič nebráni, aby odborári v jednotlivých rakúskych firmách dojednali vyššie mzdy oproti VKZ, vedenie firiem môže pri korekciách aplikovať ekonomické ukazovatele, napríklad úroveň efektívnosti práce. Petičiari brojili proti priemernej mzde robotníkov v ružomberskej celulózke v rozpätí od 12 000 do 13 000 Sk. Na minuloročných protestných akciách poukázali, že vnímajú a akceptujú rozdiely v trhovej cene práce v západnej Európe a v postkomunistických krajinách, avšak pracovať za tretinovú mzdu považujú za nedôstojné.
Prostredníctvom hovorcu celulózky sme o stanovisko k tejto časti dôkazov žalovanej strany požiadali prezidenta spoločnosti Otta Pichlera, ktorý sa vyslovil: „Je preukázateľné, že spoločnosť Mondi Business Paper SCP o 50 percent prekračuje slovenský priemer a podľa Kolektívnej zmluvy sa radíme medzi najlepších zamestnávateľov v Slovenskej republike spomedzi veľkých podnikov. Každá krajina má vlastnú úroveň životných nákladov a špecifické podmienky, ktoré musíme aj my rešpektovať. Naši najsilnejší konkurenti sú v Poľsku a Ruskej federáciii. Ak sa zameriame na zabezpečenie dlhodobého hospodárskeho rastu, a teda aj udržanie stavu pracovných miest, musíme mať tieto skutočnosti na zreteli.” Kuriózne vyzneli na pojednávaní listy s hlavičkou Mondi a s podpisom viceprezidenta spoločnosti Jána Líšku (od januára riaditeľa závodu Obaly Sólo – pozn.red.) s poďakovaním za dobrú prácu, ktoré predložilo všetkých päť obvinených, od vlaňajšej jesene bývalých zamestnancov spoločnosti. „Písal som koncoročný pozdrav všetkým zamestnancom celulózky, na adresy členov petičného výboru ich sekretariát poslal omylom,“ uviedol pre Liptov J. Líška. Ďalšie pojednávanie ustanovila sudkyňa na 10. mája.
