ch diapozitívov a fotografií. O svojich stretnutiach s pápežom Jánom Pavlom II. nám páter Halienka porozprával po zádušnej omši za pápeža, ktorá bola minulý utorok v ružomberskom jezuitskom kostole. Prvýkrát sa Štefan Halienka so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. stretol v roku 1986. „Bol som medzi šiestimi Slovákmi, ktorých prijal na audiencii v Castel Gan Dolfo, zámočku asi 50 km od Ríma. Zotrval s nami asi v polhodinovom rozhovore, zaujímal sa o náš život a prácu. Stretnutie s ním na nás hlboko zapôsobilo a naplnilo niečím, čím on žil – duchom Kristovým. Druhýkrát nás prijal v audienčnej sále vo Vatikáne v roku 1990, kedy bol inaugurovaný kardinál Korec. Bolo tam asi šesťsto Slovákov, sedeli sme v prvých radoch. Pápež nás všetkých srdečne privítal, prihovoril sa nám a pripomenul, aby sme si zachovali kresťanské cyrilometodské tradície. Zaspievali sme mu pápežskú hymnu a tam som ho aj prvýkrát fotografoval. Bol som tiež v skupine Slovákov, ktorú prijal na audiencii vo Vatikáne v roku 1999 a o rok neskôr som sa s ním stretol za celosvetovom stretnutí mládeže v Ríme. Viedol som skupinu mladých z Ružomberka a okolia. Pápež vtedy chodil do štyroch hlavných rímskych bazilík, kde slúžil sväté omše a prihováral sa mladým.
Osobitným spôsobom uprednostňoval ľudí z východnej Európy, dostali sme sa k nemu bližšie, podávali sme mu ruky. Najnezabudnuteľnejšie zážitky mám z roku 2002. Vtedy sme z Katolíckej univerzity vykonali púť k Svätému otcovi, chceli sme s ním prežiť veľkonočné trojdnie. Išlo nás 96, bývali sme v telocvični na okraji Ríma. Spali sme na karimatkách v spacákoch a boli sme šťastní, že tam môžeme byť. Na Zelený štvrtok boli v Bazilike sv. Petra dve omše, turisti sa na ne dostávajú na vstupenky, lebo na Veľkú noc je tam asi pol milióna ľudí a do baziliky sa všetci nevojdú. Vstupenky sú síce zadarmo, ale nie je ľahké ich zohnať. Nám ich vybavil riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu na Slovensku. Boli tam kňazi z celého sveta a z nich vybrali niekoľkých, ktorí potom koncelebrovali omšu so Svätým Otcom. Ani vo sne som netušil, že budem medzi nimi ja a ďalší dvaja kňazi z Katolíckej univerzity – otec Jozef Žvanda a docent Martin Mikolášik. Cítil som sa byť nehodný stáť tak blízko hlavy katolíckej cirkvi, považoval som to za veľký Boží dar a prejav Božej milosti. V lete 2003 bolo v Ríme medzinárodné sympózium všetkých katolíckych univerzít, kde bolo asi päťsto pedagógov, profesorov a kňazov z celého sveta. Na záver nás pápež prijal v Castel del Dolfo, prihovoril sa nám a mal som možnosť fotografovať ho asi z troch metrov. Ale najviac som ho fotografoval – aj keď už nie z takej blízkosti, keď prišiel v septembri 2003 na Slovensko. Bol som v Bratislave, B. Bystrici aj Rožňave. Chcel som zvečniť dejinný okamih tejto vzácnej návštevy a zachytiť atmosféru aj duchovné dobro, ktoré z neho vyžarovalo.“ Aj keď o pápežovi Jánovi Pavlovi II. už zrejme bolo povedané a napísané všetko, na záver jedna príhoda: Keď bol na Filipínach, na letisku si všimol obrovské reklamné tabule. Chceli nimi zakryť pápežovi pohľad na bedač žijúcu blízko letiska. Pápež bol však zvedavý a spýtal, čo je za tými panelmi. Keď mu povedali, že chudoba, dal zastaviť sprievod a išiel medzi ňu...
