Liptovský Mikuláš - Aj takúto podobu malo zobrazenie oslobodzovacích bojov o Liptovský Mikuláš, ktoré 4. apríla v lokalite Zadný Háj predviedli študenti Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadíka z Liptovského Mikuláša. Vojaci v rojnici strieľali a postupovali vpred, zašli za horizont a o 20 sekúnd ostal v povetrí len pach pušného prachu. „Nie, tak to nebolo,“ nesúhlasne krúti hlavou dnes už 85-ročný Juraj Biľo z Trnavy. Pred 60 rokmi bol veliteľom mínometnej čaty, zakopanej nad dedinou Žiar. „Samopalníci nešli v rojnici a už vôbec nepálili ako diví. Potichu a potme sa plazili smerom k nemeckým zákopom a ak strieľali, tak len jeden, dva metre od nepriateľa,“ spomína, s pohľadom upretým na masív Baranca. Jurajovi Biľovi dodnes v ušiach znejú výbuchy mín, ktoré pálili na nemecké pozície. „Strieľali sme v noci, jedna takáto bubnová kanonáda trvala niekedy aj dve hodiny a naši samopalníci sa vtedy preplazili k Nemcom. Na úsvite mohli začať boje v zákopoch,“ popisuje vtedajšiu taktiku boja. Pozrie na jazvy na rukách, popálené od mínometov: „Každý mínomet mal dve hlavne, z jednej sme pálili, a druhú chladili.“
Isto, simulácia bojov po 60 rokoch nemôže byť otrocky verná. Kde vybuchovali bomby, musia stačiť dymovnice, čo trvalo dva mesiace, treba stihnúť za 40 minút. Neľahkú úlohu popísať po Dukle druhé najťažšie boje v druhej svetovej vojne na Slovensku sa podujal vojenský historik Oldřich Vaněk. S hrdosťou v hlase zdôrazňuje, že hlavná úloha v bojoch o Liptovský Mikuláš nakoniec pripadla 1. československému armádnemu zboru (1. ČSAZ) v ZSSR pod vedením gen. Ludvika Svobodu. „Nikto nepredpokladal, že front sa pri Liptovskom Mikuláši zdrží viac ako dva mesiace. Skôr sa očakával rýchlejší ústup Nemcov s tým, že sa opevnia pravdepodobne až pri Žiline,“ hovorí vojenský historik O. Vaněk. Nemci sa však v okolí L. Mikuláša doslova zahrabali do opevnených zákopov a postup 1. ČSAZ na začiatku februára bez problémov zastavili. „Z pohľadu 2. svetovej vojny išlo o podružný smer útokov, tie hlavné smerovali rovinami, severom cez Poľsko a juhom cez Maďarsko. Príslušníci 1. ČSAZ preto nemali podporu ani letectva, ani tankovej sily a chvíľu boli aj bez delostreleckej podpory,“ popisuje ťažkú pozíciu bojovníkov O. Vaněk.
Samozrejme, ako historik hovorí aj o zlyhaniach osloboditeľov, ktorí už raz dobytý Liptovský Mikuláš 11. marca opätovne stratili. „Nebolo to len kvôli povestnej likérke, chýbali informácie o nepriateľovi a k chybám došlo aj pri striedaní sovietskej streleckej divízie československou brigádou,“ mieni O. Vaněk. Ráno 5. apríla 1945 sovietske a československé vojská po viac ako 60 dňoch a nociach bojov oslobodili Liptovský Mikuláš. Vtedy 20-ročný Juraj Biľo spolu s ostatnými vojakmi 1. ČSAZ v ZSSR prešli cez Kraľovany a Oravu do Poľska, kde v okolí mesta Sól opäť rozostavili svoje mínomety proti zákopom hitlerovskej armády.
