LIPTOVSKÁ TEPLÁ. So skúseným 33 – ročným útočníkom sme hovorili ešte pred nedeľňajším zápasom v Podturni, v ktorom Teplania, keďže mali 7 – bodový náskok, mohli už definitívne rozhodnúť o svojom primáte a postupe do najvyššej liptovskej súťaži.
Skúste zaloviť trošku v pamäti, podaril sa vám v minulosti podobný päťgólový kúsok?
- Na konkrétne stretnutie si už nespomeniem, ale určite to nebolo prvý raz. Dlhšie som však na takýto nástrel opäť čakal. Teší ma, že nešlo o žiadny tuctový zápas, ale o zvládnutie ďalšej prekážky za vytúženým postupom do I. triedy.
Tiež treba podotknúť, že Liptovská Teplá rozstrieľala mužstvo, ktoré v súťaži nie je žiadnym fackovacím panákom...
- Súhlasím. V úvode zápasu nič tomu ani nenasvedčovalo. Keby v 10. min. bolo 0:2, nikto by nemohol ani muknúť. Hostia išli dva razy sami na nášho brankára. Potom my sme nepremenili penaltu. V tých fázach Vavrišovo nebolo vôbec ľahkým súperom. V druhom polčase som však mal pocit, že jeho hráči kondične odchádzajú.
Ktorému gólovému zakončeniu by ste dali honor najkrajšie?
- Podľa mňa, všetko góly boli pekné. Najviac sa mi páčil prvý, z pravej strany som si nabehol na perfektnú loptu, ktorú poslal Dávid Čihák a obstrelil brankára. Dvakrát som skóroval hlavou, raz z jedenástky...
Momentálne na čele tabuľky kanonierov tróni Miroslav Švárny z Prosieka z 28 gólmi, vy ste druhý s 25 zásahmi. Hodláte zaútočiť na tento individuálny primát?
- Čo by nie. Švárny má k dispozícii už len dva zápasy a ja o jeden viac.
Ktorý súper v jarnej časti vás najviac potrápil?
- Hneď v 2. kole Partizánska Ľupča. Bol to najsilnejší tím, s akým sme sa stretli. V Partizánskej Ľupči nám po remíze 1:1 zatiaľ prvý a zároveň posledný raz ušli body a inkasovaný gól, je v druhej polke sezóny jediný. Všetky ostatné stretnutia sa zvládli na nulu.
Ktorý výsledok vás najviac priblížil k cieľu?
- Postupový chlieb sa lámal na ihrisku druhej v Liptovskej Lúžnej. Vyhrali sme 5:0, čo považujem za kľúčový krok.
Aký kolektív sa zišiel v Teplej?
- Je nás osem chalanov vo veku od tridsať do tridsaťtri rokov, čo sme spolu ako 15 – roční sopliaci začínali v Černovej. Stále sme jedna super partia, ktorá ťahá za jeden koniec povrazu. Tento základ je doplnený domácimi chlapcami.
Čo predchádzalo vášmu húfnemu odchodu zo štvrtoligovej Černovej do mužstva z II. triedy?
- Černová, v rámci procesu omladzovania kádra, chcela niektorých hráčov vyradiť. My sme si povedali, že buď odídeme všetci, alebo nikto. Išlo nám o to, aby sme aj ďalej spolu ´válčili´. Vtedy nás oslovil Ján Kovalčík z Liptovskej Teplej, takisto niekdajší černovský futbalista. Mnohí v TJ Máj nás nazvali zapredancami, tvrdili, že sme odišli kvôli peniazom, čo sa absolútne nezakladá na pravde. V Liptovskej Teplej sú skromné podmienky, také rýdze dedinské. Rok sme si napríklad sami museli na tréningy a na zápasy nosiť uteráky... V Černovej stačilo prísť na ihrisko s kopačkami. Klobúk ale dole pred starostom Vladimírom Šimalčíkom ako sa stará o tamojší futbal, vidno, že ho má rád. Veľmi mi bolo ľúto, keď nám niektorí ľudia z TJ Máj zakázali chodiť na ich tréningy. Veď za tie roky sme predsa niečo pre černovský futbal spravili.
Aká je súčasná tréningová realita?
- Piati-šiesti z tejto našej partie si pravidelne chodíme zatrénovať do Černovej a v piatok máme všetci tréning v Liptovskej Teplej.“
Tešíte sa už na I. triedu?
- Veľmi. Budem hrať proti Likavke, ktorej som odchovancom. Som zvedavý na Ludrovcov Maťa Meška či Mira Láclavíka. Dúfam, že sa zachráni Ľubochňa s Jozefom Kmeťom, s ktorým som v Černovej hrával.
