RUŽOMBEROK. Putovná výstava Zvláštni ľudia kočuje po Európe už dvadsať rokov. Predvádza viac ako 20 voskových figurín vyrobených podľa osôb, ktoré kedysi naozaj žili a súčasníkov fascinovali svojím neprirodzeným, niekedy až odpudivým vzhľadom.
Pre väčšinu z nich bol výzor prekliatím aj darom zároveň. Mnohí vystupovali v cirkusoch alebo panoptikách a naučili sa veľa neuveriteľných kúskov.
„Figuríny pochádzajú z vyhoreného antropologického múzea v Petrohrade. Kusy, ktoré sa podarilo zachovať sú výnimočné umelecké diela vyrobené zo špeciálneho vosku, pravých ľudských vlasov a lekárskych implantátov. Výstava je jediná svojho druhu na celom svete,“ vysvetlil kurátor Jiří Meszáros.
„Sú veľmi vzácne. Niektoré majú aj šesťdesiat rokov. Ich hlavy sú poistené na zhruba milión českých korún,“ dodal.
Tvrdil, že ho ulovil v lese a je neskrotný
Ružomberčania si mohli na výstave v Kultúrnom dome Andreja Hlinku prezrieť ľudí bez končatín, so znetvorenými tvárami, siamské dvojčatá či nadrozmerné osoby. Mnohí z nich boli zaujímaví nielen po telesnej stránke, ale svojimi životnými príbehmi.
Jednou z najzvláštnejších postáv bol, napríklad Američan Johny Eck. Narodil sa bez nôh a pri pôrode mal len 20 centimetrov a nevážil ani kilogram, Považovali ho za zázračné dieťa a stal sa cirkusovým umelcom a príležitostným hercom. Počas života bol veľmi populárny.
Rus Fjodor Jevtichew sa preslávil v 19. storočí ako vlčí muž. Celé telo vrátane tváre mal pokryté srsťou. Veľa cestoval a vystupoval so svojím rovnako postihnutým otcom. Ich vystavovateľ tvrdil, že ich ulovil v lese a sú neskrotní. Fjodor túto fámu podporoval občasným štekaním. Vďaka častým cestám pritom hovoril plynulo rusky, anglicky aj nemecky.
Parazitické dvojča skrýval pod kabátom
Bratia Tocciovci boli talianske siamske dvojčatá s dvomi nohami, spoločným trupom, štyrmi rukami a dvoma hlavami. Rodičia ich od malička vystavovali v panoptiku a boli veľmi populárni. Lekári im nedávali veľké šance na prežitie, ale údajne sa dožili 65 rokov. Nikdy sa nenaučili chodiť. Neskôr sa usadili a utiahli do samoty. Niektoré zdroje tvrdia, že sa oženili s dvoma ženami a mali aj deti.
Lazarus a Joannes Colloredo boli podobný prípad. Išlo tiež o siamské dvojčatá, ale s tým rozdielom, že Lazar bol plne vyvinutý a jeho brat mu vyrastal z hrude. Joaness nerozprával, mal stále zatvorené oči a reagoval len miernymi pohybmi rúk. Bratia precestovali celú Európu. Lazarus bol údajne veľmi inteligentný a pekný. Keď nevystupoval, zakrýval svoje parazitické dvojča kabátom, aby nevzbudzoval odpor. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa oženil a splodil viacero detí.
Mala údajne najväčšie prsia na svete
Bill Durks sa narodil s rozštepom tváre a vystupoval v cirkuse ako trojoký muž. Pravdou však je, že jeho tretie oko bol len sklenený implantát v strede rozštiepeného nosa, vďaka kotorému pôsobil zaujímavejšie.
Clementine Deleit sa preslávila ako žena s bradou a fúzami. Žila v 19. storočí vo Francúzku a vlastnila kaviareň. Na svoje ochlpenie bola veľmi hrdá a využívala ho ako lákadlo svojho podniku.
Jednu z figurín vytvorili podľa známej Lolo Ferrari, ktorú počas života označovali za ženu s najväčšími prsiami. Sama tvrdila, že mala ťažké detstvo a nebola milovaná. Podstúpila viac ako 20 plastických operácií prsníkov. Hrala vo filmoch, spievala a venovala sa aj pornografii. V roku 2000 spáchala samovraždu, predávkovala sa antidepresívami.
Ťažké osudy môžu byť inšpiratívne
„Ešte minulý rok sme mali o dve figuríny viac, ale postavu čínskeho obra nám počas výstavy v Bojniciach niekto zvalil. Pri páde sa rozbila a zničila aj ďalšiu figurínu,“ povedal Jiŕí Meszáros a dodal, že k incidentu sa nikto nepriznal a vinníka nedokázali v dave identifikovať.
Z Ružomberka sa výstava presunula do Bojníc, kde bude až do konca letných prázdnin. Na Liptov sa vráti v októbri. Záujemcovia si ju budú môcť prezrieť v Múzea Janka Kráľa.
„Možno to vyvolá polemiku, ale táto výstava nemá byť o nejakom strašení alebo výsmechu. Všetci naozaj žili a niektorí dokázali úžasné veci. V dnešnej dobe môžu byť inšpiráciou aj pre zdravých ľudí,“ skonštatoval riaditeľ múzea Jaroslav Hric.
