LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Židovská komunita v Liptove zanechala po sebe dve synagógy, stavby pôvodne slúžiace na bohoslužobné účely. Ani mikulášska, ani ružomberská pôvodnému účelu už neslúžia a slúžiť nebudú. Stali sa z nich stánky kultúry, umenia, spoločenských stretnutí. Ružomberskú synagógu sa podarilo po tom, čo bola roky zatvorená a pus-tla, opraviť pred dvomi rokmi. Mikulášska stále zostáva v rovnakom stave.
Ružomberčania investovali vlastné
Liptovský Mikuláš aj Ružomberok majú svoje synagógy v dlhodobom prenájme. Mestá nemôžu investovať do niečoho, čo im nepatrí, preto to riešia dlhodobým prenájom.
Mesto Liptovský Mikuláš uzavrelo nájomnú zmluvu s Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v januári 2013 s cieľom dať národnú kultúrnu pamiatku do poriadku. Ružomberčania to urobili z vlastného rozpočtu, Mikulášania sa týmto smerom zatiaľ uberať nechcú.
Synagógu by mesto odkúpilo
V rokoch 2009 a 2010 spolu s majiteľmi mesto urobilo drobnú rekonštrukciu, ktorá spočívala v stabilizácii strechy, oprave krytiny a niektorých vnútorných priestorov. V roku 2014 sa radnici podarilo získať peniaze na reštaurátorský prieskum, ktorý je kľúčový pre ďalší postup. Väčšej opravy sa synagóga ale zatiaľ nedočkala.
Mesto čaká na vhodnú výzvu, grantový program, do ktorého by sa mohli zapojiť a žiadať peniaze na opravu synagógy.
„Pokiaľ vznikne výzva napríklad v rámci eurofondov, do ktorej by sme sa mohli zapojiť a žiadať peniaze na rekonštrukciu, zapojíme sa do nej. Predbežne sme hovorili s predstaviteľmi vlastníkov o tom, že by mesto budovu získalo do vlastníctva za symbolickú sumu a mohlo ju zrekonštruovať,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.
Náboženské účely už nespĺňa
Primátor vysvetlil, že židovská náboženská obec synagógu nevyužíva a ani nebude využívať na náboženské účely.
„Môže sa využívať na kultúrne a spoločenské podujatia. Ak budeme cítiť nejakú výzvu, do ktorej sa môžeme zapojiť a získať peniaze, budeme konať. Dovtedy budeme v tom istom stave ako doteraz,“ dodal primátor.
