ĽUBOCHŇA. V súťažnom ročníku 2009/2010 sa Ľubochňa po sedemročnom pôste opäť vrátila na dospelácku futbalovú mapu. Hneď v druhej sezóne v TJ Havran oslavovali postup z tretej do druhej triedy. Za ďalšie dva roky už Ľubochnianci vhupli do najvyššej liptovskej súťaže. Bolo to v čase, keď si futbal v dedine, ako jedna veľká rodina, pripomenula svoje okrúhle osemdesiatiny. Len dva roky sa však v obci chodilo na I. triedu... Teraz Havran smutno skončil aj o poschodie nižšie. Príčiny sme sa snažili dopátrať v rozhovore so šéfom ľubochnianského futbalu Jaroslavom Drábom.
Čo vás viedlo k takémuto radikálnemu kroku?
- V priebehu minulého týždňa nám odišlo ďalších šesť hráčov. Už naozaj nemal kto nastúpiť.
Je známe, že Ľubochňa sa rozhodovala, či má vôbec zaslať prihlášku do súťaže. Napokon padlo kladné rozhodnutie...
- Veď práve. Tam sme zaváhali... Avšak po prvom majstráku sa zdalo, že náš krok bol správny. Na zápas s Liptovským Trnovcom sa dostavilo sedemnásť hráčov. Žiaľ, potom sa roztrhlo vrece s odchodmi. Celkove šiesti chalani zamierili do Kraľovian, ďalší sa rozhodli pre Stankovany...
Aké pohnútky viedli hráčov hľadať si iné pôsobisko? Došlo v klube k naštrbeniu vzťahov?
- Neviem, čo sa udialo. Niektorí začali tvrdiť, že nemajú záujem o II. triedu a teraz ju paradoxne hrajú v Kraľovanoch, alebo tretiu v Stankovanoch. Nechápem, ale tuším, kde je pes zakopaný, lenže človek to nechce v médiách rozpitvávať.
Čiže nepomenujete príčiny, hoci o nich viete?
- Tých dôvodov je viac. Ide o komplexný problém, ktorý sa v Ľubochni ťahá už dva roky. Nedokázali sme sa z neho vyhrabať a ani tak rýchlo to nebude.
Veru, už predchádzajúca sezóna, ktorá skončila vypadnutím, kdečo naznačila.
- Keď nechcú hráči, funkcionári môžu robiť čo chcú. Tak mi to pripadalo aj celé leto. Chodil som z domu do domu za chlapcami, telefonoval im, dokonca prosil. Daktorí mi ani telefón nezdvihli a naraz prišli žiadosti o prestup.
Je za tým nejaká osoba, ktorá vašich hráčov lanárila preč?
- Správne položená otázka, ale nebudem na ňu odpovedať. Nerád by som dakoho konkrétneho obvinil. Ako som už povedal, kopec problémov sa nakumuloval.
Svojho času už mužský futbal v obci skončil. Ako jeho budúcnosť vidíte teraz. Nezačne Havran v novej sezóne zase v III. triede?
- Nebol som vtedy funkcionárom, ale na zánik prvého mužstva sa pamätám. Bolo to niečo podobné, takisto sa zhrnulo viac vecí. A nový súťažný ročník? Ťažko, preťažko. To by sa museli chalani spamätať a oni nechcú. Ja som odmietol kupovať cudzích hráčov a vyhadzovať na nich peniaze. Na čo? Taký futbal v dedine nemá perspektívu. Nová pauza vyzerá na dlhšie. Pri súčasnom prestupovom poriadku, neviete ako prídete o hráča, netreba ani súhlas klubu. Kto má peniaze bude hrať futbal, kto nemá, bohužiaľ. Náš rozpočet, ktorý má pokryť šesť tímov, je strašne nízky, ale viac financií nedokážeme zohnať.
Ste veľmi rozladený?
- Strašne ma to mrzí. Už to však prerástlo všetky hranice, ďalej sa tá kára nedala ťahať. Možno by sme ešte odohrali zo dve kolá s niekoľkými mužmi, no nemalo to zmysel.
Čo mládežnícke družstvá, aká je tam situácia?
- V TJ Havran s futbalom nekončíme. V žiackych kategóriách sú v poriadku, ale zlé je to s dorastencami. Chlapci majú množstvo iných záujmov. Dorastenecká kategória nekvári iba nás, je to doslova celorepublikový problém.
