LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mestá a obce majú viacero nevyužitých pozemkov. Pôda by pritom mohla poslúžiť na pestovanie nenáročných plodín. Najmä sociálne slabší by si takto mohli vlastnými silami zabezpečiť sezónnu zeleninu a ovocie a odľahčiť napätý rodinný rozpočet.
S projektom poskytnutia prázdnych pozemkov sociálne slabším prišlo žilinské občianske združenie Európska občianska rada. Podľa právnika združenia Martina Pyriho spočíva v tom, že obec alebo mesto by zadarmo poskytlo rodine pôdu na to, aby ju obhospodarovala a pomohla si tým, čo na nej dopestuje. Okrem toho, že by sa využili nepotrebné mestské pozemky, pomohlo by to aj k tomu, že rodiny preberú na seba viac zodpovednosti. Podobné projekty fungujú v zahraničí, kde sa osvedčili.
Mikuláš môže byť vzorom
Združenie oslovilo viacero miest a obcí, v Liptovskom Mikuláši už urobili prvé kroky. Ohlásili sa zatiaľ z Martina, kde už preverujú možnosti zapojenia sa, z Banskej Bystrice, kde majú s podobným projektom už skúsenosti a z Liptovského Mikuláša.
„Mesto Liptovský Mikuláš nás veľmi milo prekvapilo a môžem povedať, že v tomto smere by mohli byť pre mnohé iné mestá a obce vzorom,“ povedal riaditeľ združenia Dominik Kianička.
Pri ceste do Trsteného
Myšlienka sa zapáčila aj liptovskomikulášskej radnici.
„Projekt je súčasťou sociálneho programu, na ktorý sme nastavení aj my. Oslovilo nás to, pretože ide o využitie nevyužitých mestských pozemkov pre samozásobovanie rodín, ktoré nemajú vlastnú záhradku a majú čas na to, aby si sami niečo dopestovali,“ povedal primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč
Radnica už vytipovala niekoľko pozemkov, ktoré by sa v budúcnosti mohli zmeniť na záhradky. Uvažuje napríklad o pozemkoch na Mútniku pri ceste z mesta do Trsteného.
Pracovné návyky a čiastočná sebestačnosť
„Ide o riešenie sociálnej otázky ako pomôcť najchudobnejším rodinám. Partnerom samosprávy by podľa nás mali byť najmä rodiny s malými deťmi. Toto riešenie môže len čiastkovo zlepšiť situáciu, samozrejme nie komplexne ju vyriešiť,“ spresnil Kianička.
Dôležité podľa neho je, že z pasívneho človeka sa môže stať človek aktívny tým, že získa pracovné návyky a do určitej miery aj sebestačnosť. „Môže to byť aj spôsob ako nadobudnúť sebavedomie, že sa vie o svoju rodinu postarať,“ doplnil
Forma pomoci, teda či samospráva kúpi semená, sadenice, alebo to nechajú na rodiny je na možnostiach obce.
„Pre spoločnosť je podľa nás dôležité vrátiť mnohým smutným príbehom rodín ľudskú dôstojnosť. Aby nečakali len na termín dávok, ale vlastnou prácou si dokázali zabezpečiť čo i len čiastočnú obživu,“ dodal Kianička.
Pozemky vedia pripraviť na budúcu sezónu
Kľúčovým bude ale najmä záujem rodín. Sociálny odbor zverejní zámer a zistí, či by si sociálne slabší chceli sami dopestovať vlastné ovocie a zeleninu.
„Ak by sa ohlásili nejaké rodiny, ktoré by sa do projektu chceli zapojiť, v budúcom roku by sme pozemok pripravili tak aby ho mohli využiť na pestovanie,“ doplnil Blcháč s tým, že v prípade záujmu mesto stanoví podmienky na to, aby sa z nevyužívaných polí stali záhradky.
