LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Akademický maliar Zoltán Palugyay bol spoluzakladateľ slovenskej výtvarnej moderny. Umelec pred viac ako sedemdesiatimi rokmi záhadne zahynul v Nízky Tatrách. Našli ho neďaleko chaty pod Ďumbierom. Mal len tridsaťsedem rokov.
Zástupcovia kultúrnych inštitúcií a samospráv Brezna a Liptovského Mikuláša predstavili v Horehronskom múzeu spoločný projekt venovaný práve rodákovi z Bodíc – akademickému maliarovi Zoltánovi Palugayovi.
Maliarovi z Liptova sa rozhodli osadiť pamätnú tabuľu. Prvotný nápad počítal, že ju umiestnia na Chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom. S vlastnou iniciatívou prišiel liptovský aktivista Štefan Packa. Navrhol, že tabuľu by osadil na skalu na pravdepodobné miesto, kde Zoltán Palugyay zahynul.
Pod skalnatým zrázom ho našiel pastier
Pozostatky liptovského maliara našiel až v júli 1936, asi tristopäťdesiat metrov od chaty pod skalnatým zrázom, pastier oviec J. Kozák a práve tam by mal v pamätníku viesť aj náučný chodník.
Iniciátor Š. Packa sa s myšlienku pamätnej tabule pohrával pred niekoľkými rokmi, ale vhodná príležitosť sa naskytla až teraz. Úplnou náhodou prišli s podobným nápadom aj kolegovia z Brezna, a preto sa stretli v Horehronskom múzeu.
„V súčasnosti máme hotový výtvarný návrh tabule, podľa neho bude na nej krátky text a reprodukcia umelcovo diela Modrý vták. Náklady na spracovanie návrhu budú približne 1000 eur,“ povedal Š. Packa.
K tabuli pôjde náučný chodník
Aktivisti ešte ale nevedia, či tabuľu vyrobia z bronzu, alebo použijú iný, lacnejší materiál. „Rozhodujúca bude pre nás cena, ale aj životnosť materiálu, keďže ju umiestnime na veľmi exponovanom mieste,“ dodal Š. Packa.
Prostriedky na výrobu tabule, jej osadenie, ale aj náučný chodník by aktivisti chceli zabezpečiť prostredníctvom samospráv v Brezne a Liptovskom Mikuláši, pomoc im prisľúbil aj Žilinský samosprávny kraj.
K náučnému chodníku nasmeruje turistov tabuľka umiestnená priamo na chate. „Na Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom umiestnime niekoľko Palugyayových replík obrazov a chceli by sme ich predávať aj v podobe pohľadníc. O živote a diele umelca sa turisti dozvedia z brožúrky, ktorú zostaví profesor v odbore teória a dejiny výtvarného umenia Ľudovít Petránsky,“ doplnil Š. Packa.
Zoltán Palugyay sa narodil v Bodiciach. Po smrti ho tam v rodinnej hrobke aj pochovali. Dnes ju už ale na bodickom cintoríne nenájdete. Ľudia ju v minulosti rozobrali a vykradli.
Zuzana Ricotti, vnučka maliara a spoluzakladateľa slovenskej výtvarnej moderny, povedala, že by v budúcnosti aj na bodickom cintoríne byť aspoň skromnú tabuľku s tým, že tam minulosti stála rodinná hrobka významného liptovského rodu.
AKADEMICKÝ MALIAR ZOLTÁN PALUGYAY
Akademický maliar a spoluzakladateľ slovenskej výtvarnej moderny Zoltán Palugyay sa narodil v roku 1898 v Bodiciach. Umelec študoval v roku 1919 krátky čas na VŠVU v Budapešti a od roku 1920 na AVU v Krakove. Absolvoval študijné pobyty v Berlíne a Hamburgu (1921 – 1922), nasledovali dva roky v Budapešti, Sedmohradsku a v centre maďarského symbolizmu a secesie, v maliarskej kolónii v Gödöllő. Zoznámil sa s maďarským maliarom a grafikom Alexandrom Kubínyim, pôsobiacim v Mníchove, ktorému vďačil za výučbu v grafických technikách. Po rokoch strávených na súkromnej maliarskej škole Hansa Hofmanna v Mníchove (1924 – 1926) sa usadil v rodných Bodiciach. Spolupracoval s M. Bazovským (v roku 1930 absolvovali spoločnú študijnú cestu do Paríža) a J. Alexym, s ktorým maľovali na strednom Slovensku. V roku 1935 tragicky zahynul pod Ďumbierom.
