LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Najviac vrások na čele robí nielen motoristom, ale aj samospráve, križovatka neďaleko sídliska Prekážka pri západnom vstupe do mesta. Na hlavnú cestu 1/18, sa tam napája Štúrova ulica a cesta z parkoviska za obchodným domom.
„Križovatka riadená jediným semaforom v meste je určite najviac vyťaženou. Aj napriek existencii diaľnice D1 je cesta prvej triedy prechádzajúca mestom preťažená hlavne počas pracovných dní. Je to dané tým, že cesta je pre vodičov pohodlnejším spojením medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Mikulášom a tiež na križovatku do Podbrezovej,“ vysvetlil mestský poslanec Juraj Veselý.
Svetelná signalizácia je nedostatočná
Na vyťažení úseku sa podpísalo aj otvorenie obchodného reťazca. „Postavili ho neďaleko sídliska Prekážka a pred predajňou vyúsťuje do ulice Štúrova. Práve tento fakt výrazne zvyšuje intenzitu dopravy hlavne na odbočku na cestu prvej triedy,“ doplnil J. Veselý. Poznamenal, že semafor rieši len prechod pre chodcov cez hlavnú cestu.
„Ďalším nepriaznivým faktorom je prirodzený hlavný peší koridor, spájajúci južné a severnú časť mesta. Pre bezpečnejší prechod pre chodcov, hlavne detí dochádzajúcich do škôl, bol priechod pre peších cez Ulicu SNP vybavený svetelnou signalizáciou. Neštandardné riešenie a robí problémy hlavne vodičom, ktorí nepoznajú miestne pomery. Viditeľnosť svetelnej signalizácie z oboch prípojných komunikácií, zo Štúrovej ulice a parkoviska CBA, je značne obmedzená a pri nepriaznivom uhle slnečného svetla nulová,“ skonštatoval poslanec.
Pomohla by aj svetelná križovatka
Ako možné riešenie sa ukazuje hlavne zriadenie kruhovej križovatky alebo vybavenie križovatky úplnou svetelnou signalizáciou. Ako reálnejšia sa javí druhá možnosť.
„Variant s kruhovou križovatkou je pri súčasných priestorových pomeroch a rozmiestnení okolitej zástavby nerealizovateľný. Ostáva teda zriadenie svetelnej križovatky,“ dodal J. Veselý.
Riešenie situácie ohľadom uvedenej križovatky však ovplyvňuje aj pripravovaná modernizácia železničnej trate.
„V rámci tejto stavby sú pripravované viaceré zmeny v organizácii dopravy v oboch najväčších aglomeráciách – mikulášskej i hrádockej,“ prezradil poslanec a doplnil aj svoje poznatky o momentálnom stave príprav modernizácie železničnej trate.
„V súčasnosti prebieha vystavovanie stavebných povolení na jednotlivé objekty stavby a stavba by mala byť financovaná z operačných programov v období 2016 – 2022. Jedným zo stavebných objektov bude nová komunikácia odbočujúca z tejto križovatky v smere popod železničnú trať na sídlisko Belanská, vrátane prestavby celej križovatky a jej vybavením svetelnou signalizáciou,“ ozrejmil poslanec.
„Hlavným cieľom nás, ktorí zastupujeme občanov mesta, musí byť presadzovanie realizácie výstavby železničného koridoru, ktorý výrazne zlepší tiež organizáciu cestnej dopravy v Liptove a v jeho mestách. Okamžitá investícia mesta do zriadenia takejto križovatky v súčasnosti je podľa môjho názoru mrhaním prostriedkov mesta, ktoré je možné využiť v iných oblastiach,“ predstavil svoj postoj poslanec za okrsok číslo sedem, do ktorého spadá Štúrova ulica.
Do úvahy pripadajú aj dočasné riešenia
J. Veselý dodal, že pokiaľ dôjde k odsunu prác na modernizácii železnice, bude presadzovať dočasné riešenie zo strany mesta a správcu komunikácie.
„Do úvahy pripadajú dve možné riešenia: Prvým je vlastná investícia mesta do zriadenia svetelnej signalizácie. Toto riešenie by bolo efektívne, ak by v prípade budovania novej križovatky pri výstavbe železničného koridoru bolo možné technologické zariadenie signalizácie presunúť na iné exponované miesto v meste, čo by zabezpečilo návratnosť vložených prostriedkov,“ povedal poslanec a pokračoval predstavením druhého možného riešenia.
„Druhým je zmena organizácie dopravy v juhozápadnej časti mesta, napríklad zjednosmernením niektorých komunikácií, obmedzením možností odbočenia a podobne. Na toto je potrebné spracovanie odbornej štúdie a aj realizácia určitých stavebných úprav komunikácií. Efektívnosť oboch riešení je potrebné zodpovedne vyhodnotiť a až potom pristúpiť k realizácii. Preto sa domnievam, že podobné opatrenia bude možné zo strany mesta prijať až koncom roka 2017, ale pravdepodobnejšie až v roku 2018. Dovtedy je na vodičoch, aby mali dostatok trpezlivosti a tolerancie a venovali pozornosť vedeniu vozidla a vzniknutým dopravným situáciám,“ dodal Veselý.
Železnica sa týka aj ďalších križovatiek
S plánovanou modernizáciou železničnej trate súvisí aj situácia na ďalších dvoch križovatkách. Na neprehľadnej križovatke pri cintoríne, kde sa vedľajšia cesta napája nad nadjazdom hlavnej cesty a neďaleká križovatka pri bývalej Pálenici.
Ako poznamenala mestská poslankyňa Eva Olosová, križovatka pri nadjazde je v správe VÚC, a preto je jej riešenie zahrnuté v modernizácii železnice. Situáciu na križovatke pri Pálenici nevyrieši kruhový objazd.
„Kruhový objazd z dôvodu priestoru tam nie je možný a celé odľahčenie dopravnej situácie opäť súvisí s modernizáciou železnice. Celá nákladná doprava sa vytesní vybudovaním zjazdu pre nákladnú dopravu z hlavnej cesty v oblasti priemyselnej zóny v Liptovskom Hrádku,“ vysvetlila poslankyňa.
Kedy dôjde k riešeniu situácie, momentálne nie je isté. „Všetci čakáme na modernizáciu železnice, lebo popri nej by išla oprava ciest cez päťdesiat percent z fondov, no niekde to zastalo, ale rozhodne nie v Liptovskom Hrádku,“ skonštatovala E. Olosová.
Dobrú správu však máme aspoň pre autorov pripomienok týkajúcich sa chodníka pre peších na Vyšné Fabriky a priechodov pre chodcov. „Rekonštrukcia je naplánovaná a jej prvá etapa bude v budúcom roku,“ dodala poslankyňa.
Neprehľadná križovatka pod Skalkou
Ďalšou neprehľadnou križovatkou, o ktorej by vedel rozprávať nejeden obyvateľ mesta, ako aj jeho návštevník, je aj križovatka pod Skalkou.
„Vnímam ju z dlhodobého hľadiska ako veľmi problematickú s poukazom na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky v danom úseku a zvlášť veľmi nebezpečnú hlavne v zimných mesiacoch. Konkrétne ide o výjazd a prejazd na hlavnú cestu z ulíc Hradnej a Československej armády, ale v neposlednom rade aj bezpečné prechádzanie chodcov cez priechod,“ načrtol problém mestský poslanec P. Čajka.
Problematickému úseku nepomáha ani bezohľadnosť niektorých vodičov. O riešení majú zástupcovia občanov jasno. „Je pravdou, že v danom úseku je znížená rýchlosť na 40 km/h, ale máloktorí vodiči ju dodržujú a svojou rýchlou jazdou ohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky.
S poukazom na uvedené skutočnosti už dlhodobo podporujem myšlienku vybudovania kruhového objazdu v priestore križovatky pod Skalkou. Myslím si, že priestor na jeho vybudovanie je dostatočne veľký. Keď sa pozrieme za hranice, či už do Poľska alebo Českej republiky, budujú sa kruhové objazdy na oveľa menšej ploche,“ predostrel návrh mestský poslanec.
Pod Skalkou plánujú kruhový objazd
Na realizácii zámeru už predstavitelia Liptovského Hrádku pracujú.
„Podľa mojich zistení by pravdepodobne išlo o združenú investíciu v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, v nadväznosti na rekonštrukciu mosta do obce Liptovský Peter a rekonštrukciu Ulice Československej armády v budúcom roku. Môžem informovať, že naše mesto sa na investíciu postupne pripravuje, napríklad aj tým, že usporiadalo a odkúpilo časti dotknutých pozemkov, ktoré neboli v majetku mesta a bránili by možnej investícii,“ opísal P. Čajka.
S navrhovaným projektom je spokojný
„Videl som štúdiu, ako by to mohlo vyzerať a som presvedčený o tom, že uvedená investícia bude krok dopredu v rámci bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v inkriminovanom úseku, jednoznačne v prospech všetkých občanov ako aj návštevníkov nášho mesta,“ dodal P. Čajka.
Na aktuálny stav projektovej dokumentácie týkajúcej sa uvedenej križovatky sme sa spýtali primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera.
„Bol spravený výškopis a polohopis. Spravila sa štúdia realizovateľnosti a pokračuje sa ďalej vo výkupoch pozemkov a podobne. Proces pokračuje ďalej,“ povedal primátor mesta.⋌JÁN KMEŤ
Autor: Ján Kmeť
