LIPTOV, JELSA. „Bola to jedna z mojich najkrajších dovoleniek, hoci o klasickú dovolenku nešlo. Jednoducho, jesenný pobyt na Hvare, neďaleko prímorského mestečka Jelsa, bol nezabudnuteľný,“ zhodnotila september pri Jadranskom mori Lenka Staníková z Liptovského Mikuláša.
Čo ju a ďalšie Liptáčky do Chorvátska prilákalo? Seminár etikoterapie v prostredí voňajúcom dozrievajúcim hroznom, levanduľou a slnkom prehriatym ostrovom.
Apropo. Zakladateľom etikoterapie, náuky o etickom správaní, je Ctibor Bezděk, lekár, ktorý v tridsiatych rokoch minulého storočia pôsobil v Ružomberku.
V súčasnosti etikoterapia letí svetom, na Slovensku na jeho učenie nadviazalo niekoľko etikoterapeutov. Jedným z nich je životný kouč a etikoterapeut Vladimír Červenák, organizátor etikoterapeutických jesenných seminárov na Hvare.
Na ceste do hlbín svojej duše
Ostrov Hvar je druhým najdlhším ostrovom v Jadranskom mori, v septembri vonia levanduľou a dozrievajúcim hroznom. Jeho mestečká Hvar, Stari Grad, Jelsa či Vrbovská zas históriou. Kamenné domy, kamenné kostolíky, uzučké uličky sú neoddeliteľnou súčasťou vidieckej architektúry, dušu hladkajú i pevnosti, skalnaté útesy, pokojné, priezračné more a slnkom zaliate svahy. V septembri na nich dozrievalo hrozno, niektoré strapce mali viac ako dva kilogramy. Do konca októbra majú ešte svoj čas olivy. Zelenajú do zrelosti.
Symbolom Hvaru je levanduľa. Jej rozkvitnuté polia sa rozprestierajú takmer po celom ostrove. V pozberovom čase sušená zas prevonia celé pobrežie i mestečká, ale má aj tekutú podobu vo forme olejov, vodičiek.
Užili sme si však i jej chuť napríklad v zmrzline, zákuskoch či mede. Zelené zrelé figy a dozrievajúce granátové jabĺčka jej úspešne konkurovali. Hvar totiž pôvodne patril len poľnohospodárom a rybárom.
V plodnej atmosfére ostrova Lenka Staníková, ďalšie Liptáčky a ostatní záujemcovia o sebapoznávacie techniky etikoterapie strávili niekoľko dní. Bola to cesta do hlbín duše, aby sa telo detoxikovalo cez stravu, cvičenia, morský vzduch, vôňu borovíc, slanú vodu mora a tvorivé činnosti.
Ranné cvičenie na pobreží. V pozadí mestečko Jelsa. (zdroj: Dafmara Sarita)
Deň sa začínal pred východom slnka
Takmer celý september slnko vychádzalo do čistej oblohy nad morom. Keď sa však aj ukázali mraky, spolu s vychádzajúcim slnkom hrali zaujímavé nebeské divadielka. Raňajší čas pred východom slnka bol časom čakania na slnko. Obloha plná sýtych farieb, moment absolútneho ticha sústredeného do zrodu dňa, posvätné chvíle odchádzajúceho pokoja noci a prichádzajúcej hravosti dňa.
Sedeli sme na brehu mora a každou bunkou tela v stíšení nasávali čas. Keď slnko žiarivo vyskočilo na oblohu, v korunách borovíc sa ozvali cikády a vytrvalo koncertovali takmer celý deň. Z mora im odpovedali čajky, loďky miestnych rybárov, lode plné turistov a vzlietajúci či pristávajúci hydroplán. Zaujímavosťou bolo práve plávanie v mori, keď od plavcov niekoľko desiatok metrov sedelo na vode lietadlo.
Deň sa končil hviezdnatou oblohou, tichom v korunách borovíc a červeným svetlom neďalekého majáka. A pokojom. Ten bol cítiť na celom ostrove. Žiadne ponáhľanie, žiaden stres. Stredomorský pokoj.
Hlavné mesto Hvar je plné histórie, kamennej krásy a pokoja. (zdroj: Dagmara Sarita)
Slovo mali etikoterapeutické zručnosti
Keďže nešlo o klasickú dovolenku pri mori, hlavné slovo mali najmä sebapoznávacie činnosti, počnúc prednáškami, praktickými cvičeniami na osvojené zručnosti, meditáciami, fyzickým cvičením na brehu mora, ale i tvorivou činnosťou. Dospelí sa hrali, maľovali na kamienky, tvorili z prírodnín v borovicovom lesíku kruhový obraz – mandalu, stavali zo skál veže. Všetko s cieľom lepšie spoznať seba samého a zo svojho stredu, z celistvosti sa naučiť konať v bežnom živote.
Samozrejme, plávanie v mori malo tiež svoj očistný účel. Navyše, poriadne slaná voda sama nadnášala a aj menej zdatní plavci zvládali kúpanie. Smútiť za skončeným časom na ostrove Hvar? „Taký luxus si nemôžeme dovoliť. Smútok totiž blokuje srdce,“ s úsmevom vysvetlil Vladimír Červenák.
Keď sa dospelí hrajú... (zdroj: Dagmara Sarita)
