LIPTOV. Ide o nosenie najmenších ratolestí v špeciálne viazaných šatkách na hrudníku, zriedkavejšie na chrbte. Jeden otecko má dokonca vyskúšaný tandem.
„Jedno dieťa vpredu, druhé vzadu. Išlo to celkom dobre, obe spali,“ vysvetlil s úsmevom vysokoškolák Martin Brincko, otec dvoch detí. Tvrdil, že aj manželka unesie obe deti naraz, no kratšie ako on.
Nosili v troch liptovských mestách
Medzinárodný týždeň nosenia detí, ktorý bol od 2. do 8. októbra, si pripomenuli akciami vo všetkých troch liptovských mestách. Ružomberok a Liptovský Mikuláš stavili na pochod mestom. Ani dážď neodradil nosiace mamičky a oteckov od prechádzky pod dáždnikmi.
„S dieťaťom treba ísť von za každého počasia. Keď je malá v nosiči, je to pre mňa výhoda – nemusím tlačiť kočík a obe sme spolu schované pod dáždnikom,“ doplnila Veronika Hvizdošová v nosiči s dcérkou Rebekou a pokračovala: „Nosím ju od narodenia, v januári budú už dva roky a nosí sa nám výborne. Toto je teda už náš druhý pochod, a skutočne neprekáža, že prší.“
Následný program v oboch mestách pokračoval pod strechou. V Ružomberku posedením a súťažou v čajovni, potom aj cvičením oteckov s deťmi. V Liptovskom Mikuláši rodinné centrum pripravilo prehliadku rôznych spôsobov viazania šatiek i rôznych nosičov, bohatú tombolu, tortu i latino tanec mamičiek s deťmi v šatkách. „V Liptovskom Mikuláši sa pochodu nosenia deti zúčastňujeme už štvrtýkrát,“ povedala Martina Kotyková, jedna z organizátoriek.
„Štvrtý ročník organizovali štyri mamičky, ktoré sú na materskej dovolenke, viac ako dva mesiace dopredu. Tohto roku sme pochod poňali vo väčšom, preto taký bohatý program i tombola. Bolo v nej viac ako štyridsať cien. Veľmi milo a príjemne nás prekvapil záujem sponzorov. Tiež počet nosiacich – prišlo, napriek dažďu, dvadsaťpäť rodičov s deťmi. Doplním – celkovo nás je na sociálnej sieti v uzavretej skupine viac ako stotridsať.“
Oslavy v Liptovskom Hrádku mali svoje miesto v interiéri kaviarne na námestí, kde sa uskutočnila vernisáž výstavy pod názvom Kengurka v premenách času očami slovenských fotografov. Nechýbali tanečné kreácie Adriany Grófovej s partnerom, v pozadí zneli tóny saxofónu Saxany Šípekovej.
„Výstava má svoj jedinečný zámer – ukázať skutočný príbeh matky a jej detí,“ vyjadrila sa o výstave organizátorka hrádockého nosenia Adriana Kráľová.
„Prezentuje diela štyroch slovenských fotografov. Sú to Ján Vereš a Jana Eviaková z Liptova, Katarína Poturnay z Banskej Bystrice a Petronela Biksadská z okolia Bratislavy.“ Svoje dlhoročné skúsenosti sa Adriana rozhodla dať na papier, a tak vzniklo dielo Návody na viazanie.
Sprievod v Liptovskom Mikuláši. (zdroj: Lucia Kindernay)
Skúsenosti mamičiek a otecka so šatkami
Opýtali sme sa liptovských žien a jedného muža, ako sa im nosia deti v šatkách či nosičoch. Všetci sa zhodli, že vďaka noseniu sú deti kontaktnejšie a zvyčajne sa chcú nosiť do jedného roka. Potom si nárokujú objavovať svet na vlastných nohách. Šatka či nosič však pomôžu aj u starších najmä vtedy, keď je dieťa choré či inak v nepohode, alebo sa chce túliť k blízkej osobe.
Šatky alebo nosiče? Vraj pre nosenie celkom malých detí sú lepšie šatky. Majú rôzne materiály, od bavlny cez prímesi ľanu, konope, merino, hodvábu, všetko prírodných materiálov.
Od štyroch mesiacov sa dieťatko dobre nosí aj v nosiči. Mnohé mamičky dokonca berú nosič ako jednoduchšiu cestu. Netreba nič viazať, popruhy na nosiči len zapnú. Michaela Šaffová, poradkyňa pre podpornú nosiacu skupinu v Ružomberku, spolu s ďalšími maminkami a jedným oteckom prišli podporiť mikulášske nosiace mamičky, ale začali už doma: „Tohto roku sme sa rozhodli, že do nosenia sa zapojí aj Ružomberok. Vytvorili sme podpornú nosiacu skupinu, je nás v nej takmer päťdesiat. Napriek tomu, že aj v Ružomberku pršalo, na pochod prišlo sedemnásť mamičiek. Po ňom sme mali v čajovni posedenie so súťažou a cenami. Ďalší deň cvičenie matiek s deťmi, tiež workshop úvod do nosenia. Ani otcovia neostali bokom, v rámci podpory nosenia mali aj oni cvičenie s deťmi.“
Marta Bubisová z Liptovského Mikuláša má doma dve staršie dievčatá, na pochod prišla s najmladším. „Päťmesačné bábo nosím, v kočíku ani poriadne nebolo. Prvú dcéru som vôbec nenosila, druhú trochu. Staršie dve boli spokojné, najmenšia vyžaduje moju blízkosť, je viac na mňa naviazaná. Nosím ju väčšinou vonku, doma len keď je nepokojná či chorá. Momentálne si nosenie užívam, je to moje posledné dieťa.“
Nosič je pre ňu praktickejší
Viera Bystrianska prišla na pochod zo Svarína s dieťaťom v manduce: „Je to nosič a je pre mňa praktickejší ako šatka. Šatka mi nevyhovuje, lebo som rýchla, a úväzy na šatke sú náročnejšie. Staršie dieťa som nosila v šatke, od štyroch – piatich mesiacov v nosiči. Nosím aj doma, uspávam ju v ňom a nosič je jediným miesto, kde zaspí, keď ideme von. Kombinujem však nosič s kočíkom, lebo malá je už pre mňa ťažká, má deväť kilogramov a rok aj štyri mesiace.“
Martin Brincko už prezradil, že skúšal s dvoma deťmi aj tandemovo nosiť. Obaja s manželkou a oboma deťmi prišli na pochod, obaja pochádzajú z Lipian, obaja študujú. On v Liptovskom Mikuláši, ona v Ružomberku, bývajú v Palúdzke. Martin mal na pochode v nosiči staršiu dcérku, keď je však manželka v škole, vraj ponosí aj mladšieho synčeka: „Rád nosím, mám pocit, že takto mám k malej bližší vzťah. Manželka ju nosila deväť mesiacov, keď bola tehotná, ja ju teraz môžem.“ Jeho manželka Juliana mala počas pochodu na sebe prvýkrát nosiacu vetrovku s malým synčekom. Páčilo sa jej. Vraj synčeka nemusí tak veľmi naobliekať ako v šatke.
„Malý je extrém na nosenie, v kočíku málo vydrží, stále je na mne nalepený, vyžaduje si nosenie a mne to vyhovuje.“ Mikulášanka Martina Kotyková prvú dcérku nenosila, druhé dieťatko však až do dva a pol roka podľa toho, ako chcelo.
Dojčenie, nosenie a spoločné spanie
„Neskôr som sa stala poradkyňou nosenia, absolvovala som školenie u Anny Pohořálkovej a začala som pôsobiť v rodinnom centre v Liptovskom Mikuláši. Medzi mojimi deťmi je rozdiel šesť rokov. Druhé dieťatko si nosenie doslova vyžadovalo, bolo oveľa kontaktnejšie ako prvé, dojčila som ho skoro do štyroch rokov, nosila som ho dlho a spíme spolu stále. Základné piliere kontaktného rodičovstva sú dojčenie, nosenie a spoločné spanie. Kočík som využívala až neskôr.“
Trojnásobná mamička Alena Kováčová vraj prvé dve dievčatká nenosila, tretie áno. „Nosí sa mi fantasticky od narodenia malej a nosenia nám uľahčuje život. Dostanem sa, kam potrebujem, doma si urobím, čo potrebujem,“ zaštebotala a rýchlo sa vrhla medzi ostatné nosiace mamičky.
Autor: Dagmara Sarita
