LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na Laca Zacharidesa, reprezentačného trénera, ale aj trénera lyžiarov a päťbojárov z TJ Dynamo Nízke Tatry, neskôr TJ Jasná, si zaspomínala športovkyňa, univerzitná profesorka a bývalá zverenkyňa Hana Blahútová.
Rodák z Banskej Štiavnice výborne plával, lyžoval a hlavne ako moderný päťbojár aj behal, šermoval, strieľal a jazdil na koni.
Bol všestranný športovec
Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu v Prahe a postupne presedlal na trénerstvo. Narukoval ako pretekár v severskej kombinácii do Dukly Liberec, ale čoskoro ho poverili vedením zjazdárskeho tímu. Túto činnosť vykonával tak dobre, že ho poverili funkciou trénera reprezentácie žien, ktorá mala vysokú medzinárodnú úroveň v osobách Jany Gantnerovej-Šoltýsovej, sestier Dagmar a Sone Kuzmanových, Miriam Cuninkovej či Anny Droppovej.
Neskôr sa zo zdravotných dôvodov po nešťastnom páde z koňa zo športu vytratil a oddával sa inej záľube, maľovaniu obrazov.
Laco Zacharides bol s lyžiarmi a päťbojármi spoločne na sústredení na Klingeri pri B. Štiavnici. Bolo to v auguste 1968, v čase, keď do Československa vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Celá ich športová príprava bola poznačená vtedajšou politickou situáciou a nedostatkom devízových prostriedkov. Právo to ich obmedzovalo v príprave na snehu na európskych ľadovcoch.
Lyžiari Dynama Nízke Tatry s trénerom Čvirom v roku 1965. (zdroj: archív Hany Blahútovej.)
Prespávali na staniciach
„Tréning sme preto nahrádzali kondičnou prípravou. Liezli sme doslova za fľakmi snehu do Zmrzlej doliny, na preteky Svetového pohára sme cestovali vlakmi, nemali sme video ani vlastné bránky na tréning a často sme prespávali na železničných staniciach,“ dodala univerzitná profesorka.
Neraz štartovali na medzinárodných podujatiach so zranením, ale napriek tomu si uchovali krásne spomienky na kolektív a svojho trénera. Doposiaľ sa stretávajú, ale dnes už ako veteránski lyžiari.
„Napriek tomu, že bol Laci Zacharides z dôvodu kontaktov s emigrantmi odvolaný rok pred ZOH 1976 v Insbrucku z postu reprezentačného trénera, dosiahol so svojimi zverencami krásne výsledky a víťazstvá najmä v Európskom pohári,“ dodala.
“Bol tvrdý a neústupčivý. Ale aj kamarátsky a obľúbený.
„
V dobe, ktorá Lacimu veľmi nepriala, pôsobil ako metodik v Stredisku vrcholového športu. Pod túto organizáciu spadalo aj Tréningové a vrcholové stredisko v Liptovskom Mikuláši. Hana Blahútová spracovala a vydala o trénerovi aj útlu brožúrku. Nazvala ju Spomienky na trénera, na ktorého sa nezabúda. Pri tejto príležitosti sa lyžiarski veteráni stretli. Bolo to pred 10 rokmi v lyžiarskom múzeu v Kremnici a pripomenuli si krásne prežité chvíle vrcholovej športovej prípravy.
Teraz v závere októbra sa po desiatich rokoch stretnú opäť. Vybehnú do Zmrzlej doliny a na Brnčalovu chatu, odskočia si do Banskej Štiavnice, kde dlhé roky trávili kondičné sústredenia.
Športu venoval všetko
Na Laciho alebo Čvira si spomína veľa športovcov, kamarátov aj športových funkcionárov. Kondičnú prípravu zabezpečoval aj mikulášskym hokejistom. Bol tvrdý, neústupčivý ale kamarátsky a obľúbený.
„Šport miloval, a preto mu venoval všetok svoj čas,“ zaspomínala tiež aj jeho bývalá manželka a legendárna speváčka Marcela Laiferová.
Keď H. Blahútová s prasknutým meniskom ležala dva týždne na ortopedickom oddelení a nemohla vystrieť ani zohnúť koleno, dal je primár Vlado Fábry sanitku. Chcela sa ísť aspoň pozrieť do Vysokých Tatier, bolo to v roku 1973, keď tam bol Európsky pohár.
Vyhrala aj so zranením
„Zastavila som sa po teplú vetrovku a zistila som, že Laci mi z domu zobral kompletný lyžiarsky výstroj. Mala som vtedy najlepšie body. Keď ma videli Pražáci v hoteli, dostal Laci z vrcholovej komisie zákaz vylosovať ma na preteky. Neposlúchol. Celú noc som nespala, bála som sa, že ho vyhodia z postu reprezentačného trénera. Napokon som vyhrala obrovský slalom. Na druhý deň ma ešte zobral do Zakopaného, tam som sa už ale nepostavila na nohu,“ zaspomínala.
H. Blahútovú potom rovno odviezli na operáciu. Dnes stále lyžujem a učí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Na Laciho alebo Čvira si stále s vďakou spomína.
„Bol, to človek, ktorý nám dal zmysel života, naučil nás prekonávať prekážky, tešiť sa z krásnej prírody, z dobrej partie, naučil nás súdržnosti, empatie. Vďaka, Laci,“ uzavrela lyžiarka a univerzitná profesorka.
