Dokončením liptovského úseku, ktorý pokračuje masívom Veľkej Fatry ďalej na západ, tak zostal ako povestný čierny Peter v rukách Ficovej vlády. Nezaslúžene. O tom, že to trvá tak dlho si už aj vrabce čvirikajú v „úradných“ jazykoch Európskej únie aj preto, lebo to spolufinancuje. „Pri problematických úsekoch ako Hubová - Turany potrvá súťaž tri až štyri roky, výstavba ďalšie tri roky. Diaľnica by mohla byť hotová niekedy medzi rokmi 2023 až 2025,“ tvrdí Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Ďalšia komplikácia neočakávané geologické problémy
Neočakávané geologické problémy menia aj trasovanie tunela Čebrať. Dokončenie je v nedohľadne a čo je horšie aj čoraz zložitejšia dopravná situácia v Ružomberku. Mesto s obyvateľmi a okolím zostávajú rukojemníkmi dlhodobo neriešených problémov a tento horúci zemiak si prehadzujú v rezorte dopravy i naďalej.
Odsúvanie riešenia dopravnej situácie v dolnom Liptove, ale aj v iných častiach krajiny, má korene v sedemdesiatych rokov 20. stor.. V tom čase postavili prvé kilometre severnej vetvy diaľnice D 1 a každý si myslel, že jej pokračovanie a dokončenie je iba otázkou času. Odvtedy sa geomorfologické podmienky v dolnom Liptove nijak nezmenili, ale plány realizácie áno. Výrazne sa zmenila dopravná situácia. Lievik cez ružomberské údolie je preplnený, v istých chvíľach priam nepriechodný. Zmenil sa počet i frekvencia motorových vozidiel. Výroba v celulózovo - papierenských spracovateľských kapacitách rastie a znásobil sa dovoz drevenej hmoty bez adekvátneho zvýšenia priepustnosti v doprave.
V okrese Ružomberok je doprava katastrofálna
Tunelový variant Korbeľka(5 851 metrov),v úseku Hubová–Turany, ktorý sa vyhýba chráneným oblastiam, rašeliniskám a jaskyniam v Kraľovianskom meandri schválila vláda už v roku 2002.
„Vybraný variant s tunelom Korbeľka s objektívnou lehotou výstavby je dlhší než výstavba povrchového úseku,“ povedal pre agentúru SITA Pavol Kováčik z Národnej diaľničnej spoločnosti. Výstavba by sa tak predĺžila až za horizont roku 2020. Niekoľkoročné posudzovanie vplyvov stavby diaľničného úseku na životné prostredie (EIA) už by malo byť ukončené. Ale optimizmus, že diaľnica D1 spojí Bratislavu s Košicami do roku 2020 nezdieľajú ani dopravní analytici, ktorí reálne posudzujú aktuálnu situáciu.
Termín dokončenia posledného úseku D1-rok 2025
Pre domácich aj návštevníkov je to opäť zlá správa. Nad pôvodným povrchovým variantom s dvoma kratšími tunelmi Rojkov (1 810 m) a Havran (2 820 m) odborníci ešte rozumujú. Zdá sa, že plán do štyroch rokov postupne odovzdať tri rozostavané úseky D1, medzi nimi úsek z Ružomberka smerom na Žilinu, aj vyše 15 km dlhý úsek z Ivachnovej do Hubovej je nereálny.
Na liptovské úseky už nie sú alokované financie v novom Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Vláda by mohla využiť na tento projekt peniaze zo zdrojov Európskej únie no z iných operačných programov, ak by sa nevyužili. Na spolufinancovanie severnej Dl a ďalších úsekov z európskych peňazí je možné ešte využiť Európsky fond pre strategické investície (EFSI)v objeme 315 mld. eur, známy aj ako Junckerov balíček.
Súčasnej exekutíve možno vyčítať neprofesionálne manažovanie výstavby diaľnice D1 až po zlé rozdeľovanie prostriedkov, ale pravdou je, že nás dobehla minulosť. Štyri desaťročia odkladania realizácie diaľnice D1 liptovských úsekov sa nám vypomstilo. Fakt, že do Tatier sa od západu inak nedá iba cez Ružomberok, si vtedy asi „nevšimli“ ani v Prahe a tobôž nie v Bratislave.
