Krása liptovskej paličkovanej čipky ju očarila natoľko, že sa jej tvorbe venovala niekoľko desiatok rokov. Šikovné ruky Martinčanky Márie Čobrdovej sa zaslúžili o to, že jej ministerstvo kultúry a Ústredie ľudovej umeleckej výroby nedávno udelili v Bratislave významné ocenenie – Majsterka ľudovej umeleckej výroby. Pričinila sa oň aj svojou knihou Tajomstvá liptovskej čipky.
Veď tridsať rokov spoznávala a rozvíjala rozmanité postupy baníckej a roľníckej čipky, až sa upriamila na rodný Liptov a jeho veľmi náročnú, ale krásnu liptovskú čipku.
Mária Čobrdová vlastnými rukami vytvorila mnoho originálnych obrazov na ľudové motívy a stala sa vzorom pre ďalšie čipkárky na celom Slovensku.
Je tiež jednou zo zakladateliek občianskeho združenia Pôvabnica Turca Martin, ktoré vzniklo z Klubu paličkovania.
Nebolo sa od koho učiť
Zručná seniorka sa k paličkovanej čipke dostala, keď mala 50 rokov, ostala na invalidnom dôchodku a nechcelo sa jej len tak nečinne doma tráviť čas. Techniku paličkovania síce obdivovala, no nepoznala ju, a tak si nakúpila literatúru, podľa ktorej sa naučila postup. Neskôr absolvovala aj kurz u majsterky čipkárky v Španej doline.
„Naučiť sa paličkovať si vyžaduje veľkú trpezlivosť, no naučiť sa paličkovať liptovskú čipku aj neuveriteľne pevnú vôľu, pretože sa niet od koho učiť. Zachovali sa už len čepce v múzeách a fotografie v knihách,“ vysvetľuje vo svojej publikácii Mária Čobrdová, ktorá sa však predsa len pokúsila rozlúsknuť tajomstvo liptovskej čipky spolu s ďalšími rovnako zanietenými ženami z Martina. V roku 1995 navštívili dve z posledných žijúcich čipkárok v Liptovských Sliačoch, aby ich priučili tejto náročnej technike. Ako Čobrdová ďalej vo svojej knihe píše, v tom čase už v Sliačoch nikto aktívne nepaličkoval a nenosili sa kroje ani čepce.
„Ženy, ktoré vedeli paličkovať, tkali koberce alebo šili krojované bábiky, na ktoré rozstrihali pôvodné čepce. Tieto bábiky potom predávali zahraničným turistom. Bolo to ekonomicky výnosnejšie, ako vlastnoručne paličkovanú čipku vytvárať,“ ozrejmuje Čobrdová.
Takto stvárnila M. Čobrdová portrét nevesty. (zdroj: ARCHÍV OZ PȎVABNICA )Jej tvorba zaujala i školákov
Od dvoch paličkárok z Liptovských Sliačov tak Martinčanky získali ústrižky starých čipiek a niekoľko čepcov, ktoré sa snažili rozobrať.
„Technické prvky liptovskej čipky sme mohli spoznať len z torza starých čipiek, ktoré sme rozpletali, a pritom zaznamenávali pracovný postup. Toto komplikovala veľká hustota a vek čipky,“ spomína si Čobrdová v publikácií a dodáva, že tento druh umenia ju fascinoval natoľko, že sa mu začala naplno venovať, až založila klub paličkovania, ktorý nemal núdzu o nové členky. Odvtedy už šikovné ženy pochodili so svojimi precíznymi dielami mnoho slovenských i zahraničných výstav, na ktorých vždy ohúrili verejnosť. Mária Čobrdová odovzdáva svoje skúsenosti ďalej, a to nielen ženám z klubu, ale podarilo sa jej zaujať i deti v základných školách. Venuje sa tiež úžitkovej a dekoratívnej čipke, vytvára obrazy či všakovaké bytové doplnky, v ktorých sa naplno prejavuje jej zmysel pre detail a obrovské nadanie.
