LIPTOVSKÁ KOKAVA. Futbalisti z hornoliptovskej obce prešli prvou polkou sezóny takmer ako píla. Jedenásť zápasov vyhrali, jeden remizovali a len raz vyšli naprázdno. Polčasový líder získal o sedem bodov viac než druhá Dúbrava.
Mužstvo má za sebou parádnu jeseň. Čo vy na to? – znela naša prvá otázka predsedovi TJ Družstevník a trénerovi „áčka“ Jaroslavovi Pozorovi.
– Veru, ani história nepozná, že by Liptovská Kokava počas pôsobenia v I. triede figurovala na čele po polovici súťaže. A ešte s takým výrazným náskokom.
Čo vám pri pohľade na tabuľku ako prvé napadne?
– Všetci sa tešíme z nášho postavenia. Po predchádzajúcej sezóne z V. ligy do I. triedy vypadli až tri tímy. Mali sme trochu obavy, či nás neprekvapia záchranárske práce. Vhodné doplnenie kádra počas leta však prinieslo svoje ovocie. Už v minulej sezóne sme sa snažili zvýšiť konkurenciu na jednotlivých postoch.
Zdobí vás závideniahodná postupka, 2012/2013 postup do „dvojky“, 2013/2014 – 2. miesto, 2014/2015 – postup do „jednotky“ a teraz jesenný primát. V čom tkvie tajomstvo takýchto posunov?
– Súhlasím, postupka je pekná, odráža však systematickú prácu. Mužstvo má vlastný herný štýl, ktorý sa snažíme neustále zdokonaľovať. Za veľkú devízu považujem, že mančaft je vyskladaný z hráčov, ktorí úprimne majú radi futbal. Ja ako tréner ich vediem k maximálnej zodpovednosti a vštepujem im svoje zásady. Samozrejme, ani u nás to nie je úplne ideálne, z rôznych dôvodov sa chalani skoro nikdy nezídu v kompletnom zložení. Preto dôležitá je aj šírka kádra, čiže dostatok pre mužstvo platných hráčov.
Či chcete alebo nie, Kokava je v súčasnosti najväčším ašpirantom na postup. Ako so svojím nádejným postavením hodláte naložiť?
– Áno, máme sedem bodov k dobru, osem zápasov na jar hráme doma a iba päť na ihriskách súperov, napriek tomu odvetnú časť až tak jednoducho nevidím. V ´jednotke´ sú viaceré kvalitné tímy, čo predvádzajú pekný futbal. Počas jesene v našej kabíne vládla pohoda, v niektorých stretnutiach sa k nám štipku priklonilo aj šťastie. Ani na jar nič nepríde samo, musíme sa na ňu pripraviť a v úvodzovkách nezaspať.
Vráťme sa ešte k práve skončenej jesennej kapitole. Akurát dve vystúpenia trošku naštrbili váš marš – v 4. kole domáca remíza s Ľubeľou (1:1) a o týždeň na to prehra v Likavke (0:1). Veľmi vás mrzia tieto straty, alebo ich beriete ako neoddeliteľné súčasti futbalového života?
– Hlavne ma škrie zápas s Ľubeľou. Mužstvo nastúpilo v mimoriadne improvizovanej zostave, skoro bez svojej kostry. Po vylúčení hráča sme druhý polčas dohrávali len desiati. Proti Likavke ťažko chlapcom dačo vyčítať, podali jeden z najlepších výkonov jesene vonku. Ovládli sme hru, mali sme šance, no chýbal gól. Likavka dva razy trafila medzi žrde a vždy skórovala. Aj jej tréner Ján Čačo športovo priznal, že sme boli lepším tímom.
V ďalšom kole sa zase v súboji Liptovská Kokava – Liptovská Teplá zrodil hokejový výsledok 6:4. Prečo taká prestrelka?
– Hráčov súpera sme mali detailne prečítaných, vedeli sme, čo od nich môžeme očakávať. Všetko vyzeralo byť v naprostom poriadku. Lenže k úvodnej dvadsaťminútovke moje mužstvo podcenilo Teplú a prehrávalo 0:2. Potom chalani zapli, otočili výsledok na 6:2. Pri útočnej eufórii však zase zabudli na zadné dvierka. Divoký výsledok išiel predovšetkým na vrub našej slabšej koncentrácie.
Kto mužstvo ťahá?
– Každý tím má svojich kľúčových hráčov. Osobitne musím vypichnúť 42-ročného brankára Oldřicha Soukupu. Veľa pre mužstvo znamená ďalší skúsený 35-ročný futbalový harcovník Marek Vozárik, ktorý k nám prišiel z Podturne. K ťahúňom patria aj Michal Šuňavec, Juraj Šuňavec, Tomáš Gejdoš, Tomáš Fides či Tomáš Jurčo. No nie je to len o týchto hráčoch, zoznam by mohol byť ešte dlhší. Rozhodujúca je sila kolektívu a prínos každého muža do celkovej mozaiky.
Ak sa podarí zvládnuť aj druhý krok, bude dedina oslavovať historický futbalový výsledok?
– Asi pred siedmimi rokmi sa nám dačo podobné podarilo s družstvom dorastu. Chlapci, ktorí vzišli z našej prípravky, z najnižšej liptovskej súťaže sa vyšplhali až do V. ligy. Aj tú vyhrali, lenže z ekonomických dôvodov sa nešlo vyššie. To bol najväčší úspech kokavského futbalu. A mužstvo sa ďalej ako do elitnej liptovskej súťaže zatiaľ neprebojovalo.
Mužstvu sa skvele darí, vzrástol aj divácky záujem?
– Áno, ľudia chodia na zápasy vo väčšom počte a nielen z Kokavy, i z okolia. My sme malá dedina, len s 900 obyvateľmi, no tá stovka sa vždy nazbiera. Naši fanúšikovia, hoci keď nie je ich veľa, na vlastných autách prídu aj na naše zápasy vonku. Všetkým našim priaznivcom by som sa chcel touto cestou poďakovať.
Kedy šéf TJ Družstevník a kouč mužstva bude spokojný aj po poslednom 26. kole aktuálnej sezóny?
– Teraz spokojný som po trinástom. Uvidíme, čo prinesie jar. Môže byť všetko aj inak. No musíme sa snažiť, aby sa tak nestalo. A dotiahnuť započaté.
