Keď sme sa stretli po vydaní jeho tretej mafiánskej knihy, povedal, že chce skúsiť niečo iné. Za päť rokov stihol dvojdielny historický román z obdobia druhej svetovej vojny, dva horory, triler a spoločenský román z deväťdesiatych rokov. Všetko bestsellery. Naposledy som sa ho opýtal, kedy napíše niečo veselšie.
„V mojich knihách humor je, možno trošku čierny, možno nie prvoplánový, ale bez neho by to nešlo. Môžeme sa baviť hodinu o tom, prečo nepíšem to a ono. Zatiaľ píšem toto,“ odpovedal trochu namrzene.
Jozef Karika je pomerne známe meno. Spoznávajú vás fanúšikovia aj na ulici?
– Teraz už áno. Naposledy sa mi to stalo dokonca v Prahe. To bolo poriadne zaujímavé. Pritom nemám svoju fotku ani v knihách. Cítim sa lepšie, keď som taký anonymnejší.
Ale už sa stalo, že vás ktosi náhodou vypátral skoro doma. O čo išlo?
– V Ružomberku, neďaleko svojho domu, som raz videl muža. Držal môj horor Strach. Prihovoril som sa mu a vysvitlo, že je to fanúšik z Trenčína. Prišiel sa pozrieť, kde sa kniha odohrávala. Robil si aj fotky a potom napísal blog. Bolo to zaujímavé stretnutie.
