Piatok, 19. január, 2018 | Meniny má Drahomíra, Mário
Pridajte si svoje mesto

Jozef Karika sleduje seriály, aby odpozoroval rozprávačské finty

Pred šiestimi rokmi zažiaril s brutálne násilnou knihou V tieni mafie. Doteraz nezhasol. Napísal ďalších osem románov a stále sa drží v slovenskej špičke. Už pár rokov sa tým živí, baví ho to a je to vidno. Ružomberčan Jozef Karika má čo povedať a vie to aj predať.

Jozef Karika je známy nielen na Slovensku, ale aj v Česku. V Prahe sa mu dokonca stalo, že ho na ulici spoznal čitateľ.(Zdroj: Richard Klíčník)

Keď sme sa stretli po vydaní jeho tretej mafiánskej knihy, povedal, že chce skúsiť niečo iné. Za päť rokov stihol dvojdielny historický román z obdobia druhej svetovej vojny, dva horory, triler a spoločenský román z deväťdesiatych rokov. Všetko bestsellery. Naposledy som sa ho opýtal, kedy napíše niečo veselšie.

„V mojich knihách humor je, možno trošku čierny, možno nie prvoplánový, ale bez neho by to nešlo. Môžeme sa baviť hodinu o tom, prečo nepíšem to a ono. Zatiaľ píšem toto,“ odpovedal trochu namrzene.

Jozef Karika je pomerne známe meno. Spoznávajú vás fanúšikovia aj na ulici?

– Teraz už áno. Naposledy sa mi to stalo dokonca v Prahe. To bolo poriadne zaujímavé. Pritom nemám svoju fotku ani v knihách. Cítim sa lepšie, keď som taký anonymnejší.

Ale už sa stalo, že vás ktosi náhodou vypátral skoro doma. O čo išlo?

– V Ružomberku, neďaleko svojho domu, som raz videl muža. Držal môj horor Strach. Prihovoril som sa mu a vysvitlo, že je to fanúšik z Trenčína. Prišiel sa pozrieť, kde sa kniha odohrávala. Robil si aj fotky a potom napísal blog. Bolo to zaujímavé stretnutie.

Zatiaľ mala každá z vašich kníh medzi čitateľmi poriadne veľký ohlas.

– To áno. Aj predajnosť stúpa. Keď vydám niečo nové, za prvý rok to má dokonca väčšiu predajnosť ako kniha V tieni mafie. Keď to však spočítam dokopy, najviac výtlačkov sa predalo práve tejto knihy. Predsa len, už má šesť rokov.

Koľko výtlačkov V tieni mafie sa doteraz predalo?

– Na Slovensku zhruba 25-tisíc alebo o čosi viac.

V dnešnom svete profesionálnych slovenských spisovateľov je to koľko? Zmestí sa to do rebríčka top päť alebo top desať?

– Za 25-tisíc kníh je Platinová kniha, najvyššie ocenenie. Verím, že budúci rok by som ho mohol dostať. Sú to tie najvyššie čísla. Určite je to niekde v prvej päťke.

Kto zo Slovenska je ešte v rovnakej lige?

– Určite Dominik Dán, Jozef Banáš alebo Táňa Keleová-Vasilková...

Poznáte sa s nimi, ste v kontakte?

– S niektorými áno. Napríklad s Jozefom Banášom. Ale aj s Jurajom Červenákom, ktorý píše historické detektívky. S ním dosť intenzívne. Na druhej strane, ani neviem, kto sa skrýva za pseudonymom Dominik Dán a ani po tom nepátram.

V roku 2010, keď vám vyšla prvá mafiánska kniha, ste ešte pracovali ako hovorca mesta Ružomberok. Netrvalo dlho a stali ste sa profesionálnym spisovateľom. Čo všetko sa vám v živote zmenilo?

– Keď som skončil na úrade, mal som na konte len jeden román, druhý vyšiel tesne potom. Na začiatku som nevedel, ako to dopadne, takže som mal ešte aj iné aktivity. Je pravdepodobnejšie, že zažiarite jednou-dvomi knihami a skončíte, ako to, že sa udržíte na vrchole sedem alebo desať rokov. Už to nie je len o kvalite, ale aj o kvantite. Každý rok treba vydať aspoň jednu knihu, ktorá bude mať zase úspech. Ale postupne sa to vykryštalizovalo tak, že som sa začal venovať naplno len písaniu. Na nič iné už v podstate ani nemám čas. Postupne sa to možno zmení a priberiem si niečo ďalšie, aby som získal nové podnety. Uvidím.

Takže fungujete ako každý, kto pracuje? Ráno o ôsmej začnete a odrobíte si osem hodín?

– Áno. Mám pracovný režim a je zhruba osemhodinový. Niekedy je to viac písania, inokedy viac štúdia alebo pozerania seriálov.

Seriálov?

– Áno. Aby som odpozoroval nejaké scenáristické finty. Spôsoby rozprávačstva treba nasávať. Sú v nich rôzne trendy a autor ich musí sledovať. Nielen v knihách, ale aj seriáloch či divadle.

Ktorý seriál vás inšpiroval?

– Napríklad Sopranovci. V Amerike priniesli vo svojej dobe niečo úplne nové. Z tých novších sú to Breaking Bad (Perníkový táta), The Wire (Špina Baltimoru) alebo Tudorovci. Z hľadiska rozprávačstva je veľmi dobrá Hra o tróny.

Ako vyzerá príprava na písanie knihy. Ste špecialista na rôzne detaily, či už z histórie, techniky a v podstate z akejkoľvek oblasti, ktorej sa v príbehu venujete. Musíte asi veľa študovať.

– Často to trvá dlhšie ako samotné písanie. Napríklad na Čiernu hru som zhromažďoval materiál štyri roky. Kým som napísal knihu Na smrť, preštudoval som asi 40 odborných kníh. Historickú architektúru niektorých newyorských štvrtí, povedzme. Pri dvojke to bolo ďalších 30 kníh. Tu som zase študoval napríklad koncentračné tábory.

Ružomberok má veľmi svojskú atmosféru, z môjho pohľadu skôr takú temnejšiu. Rovnako temnú má aj históriu.

Jozef Karika, spisovateľ

Dej viacerých kníh ste situovali do Ružomberka alebo jeho okolia. Ste odtiaľto, takže to má logiku. Sú za tým aj pohnútky zmapovať Ružomberok pre ďalšie generácie alebo dostať ho do povedomia?

– Všetko dokopy. V Ružomberku som vyrastal, takže je mi blízky a poznám to tu. Samotné mesto a jeho okolie je podľa mňa pre tvorbu špecifické. Je staré a má veľmi svojskú atmosféru, z môjho pohľadu skôr takú temnejšiu. Rovnako temnú má aj históriu.

Môžete byť konkrétnejší?

– Napríklad obdobie Slovenského štátu. Tu vznikli jeho základy. Aj starí historici písali, že Ružomberok ako keby priťahoval katastrofy a rôzne nešťastia. Boli to požiare, povodne, smršte, epidémie a iné nezdary. Niekedy mám pocit, že to v atmosfére mesta zostalo doteraz. Je tu nejaká blbá nálada. Stačí ísť kúsok ďalej do Martina alebo do Liptovského Mikuláša a človek cíti úplne inú atmosféru a napätie. Tu je to také ťaživé. Pritom Ružomberok mám rád a čerpám z neho inšpiráciu. Treba povedať, že má aj veľkú históriu. Kedysi bol centrom priemyslu a kultúry.

Prečo už nie je? Môžu si za to sami Ružomberčania?

– Je to asi súhra vonkajších faktorov, za ktoré nemôžeme, a našich vnútorných. Občas nad tým premýšľam, čo sa vlastne stalo. Lebo pri pohľade naspäť vidíme, že transformácia mesta po roku 1989 bola zvládnutá na jednotku. Bola tu energia a život. Aj ďalšie minimálne dve volebné obdobia, kedy bol primátorom Juraj Čech, sa s odstupom času javia ako najúspešnejšie v novodobej histórii mesta. Nie je to veľmi populárny názor, ale všetko k tomu smeruje a po rokoch to bude možno ešte jasnejšie. Stali sa síce veci, ktoré boli pre Ružomberok traumou, ako zbabraná snaha o záchranu Kaštieľa sv. Žofie, ale zároveň sa zrekonštruoval kultúrny dom, postavil sa futbalový štadión, centrum mesta sa dalo dokopy, nanovo sa robili námestia, park pred Liptovským múzeom. Ľudia, ktorí za tým stáli, sa, paradoxne, postupne stali kontroverzní a vypočuli si veľa kritiky. Možno v niečom aj zaslúžene, ale po tom, čo dokázali oni, už išlo mesto postupne na vedľajšiu koľaj. O súčasnosti nehovorím, hodnotiť toto vedenie mesta je ešte predčasné, lebo je len v polovici volebného obdobia. Držím im palce, ale chytá ma skepsa.

To, že striedate bratislavský život s ružomberským súvisí s tým, čo robíte?

– Mám vďaka tomu iné podnety pre svoju prácu aj osobný život. V Bratislave je vydavateľstvo, veľa dôležitých ľudí a potrebujem tam riešiť rôzne záležitostí ohľadom práce. Je to tak, že ak chcete robiť niečo na celoslovenskej úrovni a ešte byť aj v špičke, Bratislava je nutnosť. Je to smutné, že je to tak, ale prvá liga sa nedá hrať z každého slovenského mesta, nie z Ružomberka. Ale tu sa mi zase lepšie píše. Je to optimálne miesto, je tu príroda a pokoj.

Vo viacerých knihách zobrazujete divoké deväťdesiate roky na Slovensku. Čo poviete na súčasnú situáciu?

– V niektorých ohľadoch je to ešte horšie. Na uliciach už nie je toľko otvoreného násilia, ale systémovosť korupcie a miera morálneho rozkladu spoločnosti a štátu je ešte horšia a hlbšia ako vtedy. Mafiánska spodina už úplne splynula so štátnou elitou. Vtedy mala opozícia pod kontrolou časť úradov a mali sme aspoň akú-takú svetlú perspektívu. Teraz mám pocit, že celý štátny mechanizmus je ovládnutý zločincami a nevidno takmer žiadnu nádej na zlepšenie. Občianska spoločnosť je už vyčerpaná a apatická. Pomaly každý deň sa prevalí taká kauza, ktorá by za druhej Dzurindovej vlády spôsobila jej pád. Dnes to neohrozí ani ministra.

V poslednom čase sa znova vyhrocuje súboj medzi západným a východným svetom. Čoraz viac ľudí inklinuje na východ, hlavne k Rusku. Na ktorej strane ste vy?

– Vôbec nerozumiem tomu, že sa niekto utieka k Rusku. V západných krajinách je to v dnešnej dobe tiež drsné, ale predsa len je tam stále nejaká životná úroveň a rozvoj. V Rusku je stonásobne väčšia korupcia ako u nás, výraznejšia kriminalita, kratšia dĺžka života, nižšie platy a všeobecne nižšia životná úroveň ako na Slovensku. Nechápem, ako môže niekto toto pokladať za lepšiu možnosť.

Chodíte aj do Česka. V porovnaní so susedmi sme na tom ako?

– Je to tam iné. V mnohých oblastiach lepšie ako na Slovensku. Zrejme aj vďaka tomu, že majú dlhú hranicu s Nemeckom a Rakúskom. Tým pádom sú tam úplne iné kultúrne, ľudské aj trhové vplyvy. Je iné mať za susedov tieto krajiny, ako keď my máme Ukrajinu alebo Maďarsko. Pripadá mi to tak, že na Morave je hranica medzi západným a východným svetom. Hoci sa formálne hlásime k západu, veľkej mase ľudí je to tu cudzie. V Česku nie.


  1. Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu Foto 445
  2. Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister 359
  3. Ukradol maslo za 70 eur 289
  4. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 259
  5. Pobyt v chladnej vode má na telo pozitívny vplyv 216
  6. Na Klačne úradoval zlodej 130
  7. Ľupčianskou dolinou sa prehnal český uragán 68
  8. Š. Klimčík: „Všetko ladíme na olympiádu.“ 66
  9. Ružomberská polícia pátra po nezvestnej tínedžerke, neozvala sa viac ako mesiac 58
  10. Hľadáme Zlatíčka na snehu 48

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu

Práce na športovej hale už finišujú, náklady by sa mestu mali vrátiť hlavne v úspore za energie.

Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister

Už by nemalo nič nezabrániť tomu, aby sa diaľničiari mohli pustiť do prípravy projektu na stavbu úseku D1 medzi Turanmi a Hubovou v tunelovom variante.

Ukradol maslo za 70 eur

Zlodej vbehol priamo do náručia mestských policajtov.

Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii

Fašiangy sú obdobím zábavy a veselením. Trvajú od Troch kráľov až po škaredú Popolcovú stredu.

Pobyt v chladnej vode má na telo pozitívny vplyv

Otužovanie je medzi širokou verejnosťou považované za koníček pár nadšencov. Trend sa však mení. V poslednej dobe zažíva pre telo prospešná aktivita veľký boom aj v Liptove.

Blízke regióny

Ján Lunter štartuje transparentný úrad, dnes predstavil víziu

Zriadil napríklad telefónnu linku, na ktorú mu môžu obyvatelia kraja vo vyhradenom čase volať, na webovej stránke budú môcť sledovať jeho týždenný pracovný program.

Vrútky začali nový rok zostra, primátor odvolal viceprimátora

Marián Krivuš už nie je viceprimátorom, nahradil ho František Kurhajec.

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič

Úrad pre verejné obstarávanie akceptoval pripomienky vylúčeného súťažiaceho. Zákazku na opravu mosta v Nižnej tak stále nikto nezískal.

Na ceste medzi Martinom a Košťanmi zomrel človek

Pri Košťanoch sa dnes ráno stala tragická dopravná nehoda. Vodič osobného auta sa zrazil so zhŕňačom a pri prevoze do nemocnice zomrel.

Všetky správy

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Je veľký rozdiel medzi živnostníkom, ktorý podniká dobrovoľne a živnostníkom, ktorého do zväzku donútili.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Vyriešili záhadu slávnych egyptských múmií, pomohla analýza DNA

Múmie dvoch vysokopostavených mužov, ktoré našli v roku 1907, patria k najlepšie zachovaným.

Dvojitý milenec šokuje otvoreným sexom. Ale erotický thriller to nie je

Od filmu Françoisa Ozona dopredu radšej nič nečakajte.