Mužstvu MFK Ružomberok v aktuálnej tabuľke patrí piata priečka, s dvojbodovou stratou na štvrtú Myjavu. Futbalisti spod Čebraťa (zatiaľ) vykopali 22 bodov, podobne ako šieste Michalovce. Hlavne o posledných vystúpeniach Ruže sme hovorili s jej útočníkom, českým legionárom Jakubom Marešom.
Ružomberok mal parádny štart do sezóny, po deviatich kolách so ziskom sedemnástich bodov trónil na tretej pozícii. V ďalších šiestich zápasoch už pridal len jedno víťazstvo a päť bodov, ako si tento zlom vysvetľujete?
– Odišla nám futbalová ľahkosť. Na začiatku takmer všetko, do čoho sme kopli, spadlo do brány. Keď sa prestalo dariť, dole išla aj psychika. Nie nadarmo sa vraví, že hlava vo futbale je polovica úspechu. Prišla prehra v Podbrezovej 1:3, v zápase, v ktorom okrem gólu mužstvo nemalo žiadnu ďalšiu šancu a vtedy sme sa zasekli.
Po štyroch stretnutiach bez víťazstva a len s jednobodovým zásahom, konečne prišiel plný bodový zisk v Trnave, ktorý mužstvo mohol vrátiť do niekdajšej pohody...
– Veď práve. Víťazstvo vonku bolo veľmi cenné, potrebovali sme ho ako soľ, lenže následný zápas na vlastnom trávniku sme zase výsledkovo nezvládli. Hoci herne z našej strany stretnutie vyzeralo slušne, boli sme nebezpeční v ofenzíve, čo prinieslo aj dostatočný počet šancí. Lenže doplatilo sa za ich nepremieňanie. Sám som na ihrisku cítil, že sa približujeme k tomu, čo nás zdobilo v prvých kolách. V koncovke sme však zhoreli a v tom mám prsty aj ja.
Po 9. kole ste so žilinským útočníkom Yusufom Otubanjom z Nigérie trónili na čele tabuľky kanonier. Odvtedy strelecky mlčíte. V čom to tkvie?
– Veľakrát som povedal, že je krásne, keď sa darí, no určitý zlom spravidla príde. Keď fičí mužstvo, profitujú z toho aj útočníci. Ja som na to v mužstve, aby som strieľal góly. V úvodných kolách som zúročoval prácu celého mančaftu. Prestalo sa dariť tímu a ja tiež som do toho spadol.
V poslednom zápase z vás na trávniku sršala ohromná túžba a chuť prelomiť strelecké suchoty. Čo vy na to?
– Áno, cítil som sa opäť veľmi dobre. Mal som tri veľké príležitosti na skórovanie. Prvú mi skvele zneškodnil brankár, ďalšie si žiadalo trochu inak riešiť.
Ktoré z doterajších zápasov vás najviac mrzia?
– Všetky, čo sme prehrali, no najviac ma hnevajú domáce straty. Trnavu sme valcovali a bol z toho len bod. Takisto s Myjavou sa malo vyhrať... Nezvládame stretnutia na našom štadióne.
V nedeľu Ružomberok cestuje na Slovan a o týždeň na to privíta majstrovský Trenčín. Čaká vás neľahké sústo. Ako si s ním poradiť?
– Nič iné nám nezostáva, iba bojovať a makať. To je jediná cesta k bodom. Proti Myjave sme sa presvedčili, ak budeme drieť a jazdiť, prídu aj šance. Je to predovšetkým o srdiečku. V Bratislave náš čaká ťažký duel, no vo futbale je čokoľvek možné.
