BOBROVEC. Jozefovi Hlavčovi sme položili 10 otázok a dozvedeli sme sa niečo o tréningu, ale aj to, ako s týmito populárnymi športmi začínal.
Čo a kedy ťa priviedlo k športu?
- Športovať som začínal spontánne už do detských čias. S kamarátmi sme na sídlisku neustále aktívne trávili voľné chvíle, vzťah k horám som si vybudoval asi najmä kvôli môjmu otcovi, ktorý ma často brával väčšinou do Západných Tatier. Keď som v pätnástich rokoch skončil s ľadovým hokejom, možno aj kvôli čiastočnému pretrénovaniu, začal som oveľa viac času tráviť v horách. Pamätám si, ako som ako šestnásťročný išiel prvýkrát cielene behať na hory a stopol som si konkrétny úsek, ktorý ma z časového hľadiska zaujímal. Hneď som začal rozmýšľať, ako by sa to dalo zabehnúť rýchlejšie, uvažoval som o metódach tréningu, o intenzite, o časovom zaťažení v tréningovom procese. Boli to moje začiatky, keď som si vytyčoval svoje prvé športové ciele.
Keďže si najprv hrával hokej, ako si sa preorientoval na pretekárskeho bežca a skialpinistu?
- Ľadový hokej je kolektívny šport, divácky zaujímavý, ale mňa vždy lákalo niečo dobrodružnejšie. V prírode som objavil slobodu, mohol som trénovať, kedy sa mi chcelo a koľko sa mi chcelo. Keď som potreboval tréningové voľno, venoval som sa regenerácii, keď som mal chuť na dlhý beh, išiel som na šesť hodín behať kopce, rovinu nikdy, tomu som sa vždy vyhýbal. Najmä počas štúdia na vysokej škole som trénoval vyše dvadsať hodín týždenne, samozrejme, s oddychovými periódami. Bol som vtedy veľmi zameraný na svoje ciele. Absolútne som si nepripúšťal, že ma môže niečo zastaviť. K skialpinizmu som sa dostal ako 18-ročný. Môj tréning spočíval v dlhých objemových tréningoch, o anaeróbnom metabolizme som vtedy ešte veľa nevedel.
V minulosti si prekonal vážne zranenie kolena. Nelimituje ťa už teraz?
- V roku 2010 som si pri zjazde na lyžiach poškodil bursu v kolene. Veľmi dlho sa to liečilo. Dnes ma to už nelimituje, aj keď ultra behom sa vyhýbam.
Pozeráš sa odvtedy inak aj na otázku zdravia?
- Ak chce človek dlhodobo podávať dobré športové výkony, musí sa starať o svoj organizmus. Veľa faktorov vplýva na výkon, ale aj na celkovú pohodu. Dnes viem, že chcem pretekať ešte dlhú dobu, preto sa snažím nič nezanedbať.
Dlhé roky si najlepším československým bežcom do vrchu a skialpinistom. Aký je návod na dosiahnutie takejto méty?
- Nielen v športe, ale aj celkovo v živote je najdôležitejšie rozpoloženie myšlienok. Myslím si, že som v tomto smere prešiel od mojich športových začiatkov veľkým progresom. Pochopil som, čo funguje a aká cesta vedie k splneniu cieľov. Tie, ktoré sú ešte na zozname nesplnených, ostali nesplnené preto, lebo som nebol ochotný radikálne zmeniť svoje životné podmienky. Teraz viem, že keby som sa chcel dostať až na úplný vrchol, musel by som odcestovať žiť do Álp.
Šport už pre mňa v týchto podmienkach nie je najdôležitejší. Na veci sa pozerám širokospektrálne a môj výkon v súčasnej dobe, pochopiteľne, stagnuje.
Čo považuješ za svoj doterajší najlepší výsledok?
- Určite šieste miesto vo finále svetovej série v behu do vrchu na vertikálny kilometer v talianskom Limone. Vtedy bola celá sezóna veľmi vydarená, zaznamenal som viacero kvalitných výsledkov. Podarilo sa mi poraziť v behu na Chopok vtedy ešte aktívne pretekajúceho, olympionika Martina Bajčičáka. Vertikálny kilometer v Limone bol ako zo sna. Škoda, že sme do Talianska neprišli skôr a nebol čas na naštudovanie trate. Myslím si, že som mohol skončiť ešte lepšie. Po pretekoch som pochopil, že môžem pretekať s najlepšími na svete.
Pred týždňom si ukončil bežeckú sezónu víťazným spôsobom na Červenci. Približne polovica trasy sa bežala po snehu, bol si spokojný s vlastnosťami bežeckej obuvi, nešmýkalo sa ti? A ako si spokojný s celou sezónou?
- Beh do Červenca sa pravidelne uskutočňuje začiatkom novembra, keď zvykne byť na horách malá snehová pokrývka, čo sa potvrdilo aj tento rok. Celú sezónu som sa mohol oprieť o sponzora, ktorý ma zabezpečuje z materiálnej časti a vďaka jeho topánkam som zdolal náročné podmienky v bahne, snehu, na mokrom vápenci či tatranskej žule. Letná bežecká sezóna bola trochu neobvyklá, pretože som štartoval až na dvanástich podujatiach. Absolvoval som deväť behov do vrchu, dva horské duatlony a jeden horský kros. Vstupoval som do sezóny s veľkými a smelými plánmi, ktoré sa mi nepodarilo naplniť. V príprave som podcenil pár kľúčových vecí, ale ešte budem mať šance v najbližších rokoch. Aj napriek jedenástim víťazstvám a jednému tretiemu miestu ostali ciele nesplnené.
Máš nejaké vysnené méty v behoch, ktoré by si chcel v blízkej budúcnosti dosiahnuť?
- Bežecké méty by som rozdelil do dvoch rovín. Na Slovensku mi k dosiahnutiu vytúženého chýba malý krôčik. Som presvedčený, že potenciál je, ide o hru detailov a sústredenie sa na veci, ktoré som zanedbal. Druhú časť tvoria behy v zahraničí, ktoré sú podmienené lepším zázemím pre športovanie v globálnom charaktere. Aktuálne rozbieham s ambicióznymi športovcami jeden projekt, takže som zvedavý, kam sa dopracujeme.
Zima už klope na dvere a už o mesiac by mohli byť vhodné podmienky pre tvoj druhý šport. Ako sa budeš pripravovať?
- So serióznou prípravou na skialpinistickú sezónu začnem až v decembri. Po poslednom behu do vrchu som naplánoval štvortýždňové tréningové voľno zamerané na kvalitnú regeneráciu organizmu. Z vlastných skúsenosti viem, že po oddychu a počiatočnom tréningovom zaťažení mi forma vyletí ešte vyššie ako na konci bežeckej sezóny. Počas zimy budem chodiť na skialpinistické tréningy tri alebo štyri razy do týždňa, no doplním ich silovou prípravou, behom a balančnými cvičeniami. Využijem aj ušetrené dovolenkové dni a budem sa venovať regenerácii.
S čím ideš do zimnej sezóny?
- Popri absolvovaní Slovenského a Stredoeurópskeho pohára sa chcem nominovať do reprezentácie. Kvôli zážitku by som sa rád zúčastnil svetového šampionátu v Taliansku. Na preteky svetového formátu v súčasných podmienkach nie som dostatočne pripravený. Okrem toho sa plánujem pokúsiť o rýchlostný prechod hrebeňa Západných Tatier. Toto bude podmienené vhodnými snehovými podmienkami. Hlavne si chcem vychutnať každú chvíľu na snehu a všetko prežiť v danom okamihu naplno.
