PAVLOVA VES. Onedlho, presne 5. januára, bude mať Soukup 42 rokov. Už koketoval s myšlienkou nadobro odísť zo zeleného trávnika. Čerstvé ocenenie ho presvedčilo, aby medzi žrďami ešte zostal.
Aké pocity u vás prevládali po skončení športovo-kultúrneho večera pri príležitosti vyhlásenia Jedenástky LFZ roka 2016 – oslovili sme nášho futbalového matadora.
– Len príjemné, som maximálne spokojný. Atmosféra bola skvelá. Je to vysoko záslužný čin zväzu, že liptovská futbalová rodina sa takto stretne. Jednoznačne super akcia.
Pomýšľali ste na absolútne prvenstvo?
– Ak mám byť úprimný, nie. Vôbec mi nenapadlo, že top hráčom sa môže stať brankár. V kútiku duše som však dúfal, že do jedenástky sa zmestím. V každom prípade, bolo to milé prekvapenie.
Čo asi zvlášť zavážilo vo váš prospech?
– Vydarená jesenná časť, no nie iba moja, ale celého mužstva. So sedembodovým náskokom vedieme tabuľku a inkasovali sme len trinásť gólov.
A jar, čiže druhú polku predchádzajúceho súťažného ročníka, ako by ste zhodnotili?
– Taká rozporuplná. Úvod bol ešte slušný, no potom nám body odchádzali.
Napriek tomu, že rôčky pribúdajú, stále vás zdobia spoľahlivé výkony. V čom to tkvie?
– Je za tým životospráva, strava, pohyb, ale aj dobrá manželka, ktorá ma podporuje. Rodinné zázemie, to je i vo futbale základ.
Dokedy ešte hodláte chytať?
– Priznám sa, chcel som už skončiť s aktívnou činnosťou. Lenže toto ocenenie mi vlialo akoby novú krv do futbalového života. Nebolo by fér, keby som teraz zavesil kopačky na klinec. Takže aktuálnu sezónu určite dokončím a pravdepodobne pridám i ďalšiu. Samozrejme, všetko závisí od toho, ako bude zdravie slúžiť.
To by vám aktívny šport nechýbal, keďže aj týmto smerom viedli vaše myšlienkové pochody?
– Určite nie je jednoduché len tak sa zrieknuť aktívneho futbalu, no pravidelne sa venujem aj iným pohybovým aktivitám – bežeckému lyžovaniu, plávaniu či turistike. Človek musí na sebe makať, ak chce byť fit a držať krok s mladšími.
Ako by ste stručnosti priblížili vašu futbalovú dráhu?
– Prvé kroky som robil v prípravke Tesly Liptovský Hrádok, kde som prešiel tiež žiackymi kategóriami. Ako stredoškolák som dva roky chytal za Liptovskú Kokavu. Po skončení v A mužstve Tesly nasledoval odchod do zahraničia, kde som najprv študoval a potom pracoval. Zhruba pred piatimi rokmi ma oslovil tréner Kokavy Jaroslav Pozor, že dáva dokopy mančaft, aby sa znovu do dediny futbal vrátil. Tak som prikývol.
Už ste sa dotkli vydarenej jesennej časti. Dotiahne Liptovská Kokava sezónu do postupového konca?
– Určite jednotku chceme vyhrať, máme to veľmi nádejne rozohrané. To, či sa v dedine bude hrať nadliptovská súťaž, bude potom, aj so zreteľom na financie, na rozhodnutí našich funkcionárov.
Má podľa vás súčasný káder na účinkovanie v V. lige?
– Ťažká otázka, neviem posúdiť, aká je momentálne úroveň V. ligy. Určite by sa žiadalo niektoré posty vystužiť. Sila mužstva by tiež vzrás-tla, keby nedeľu čo nedeľu hrávalo v rovnakej zostave. Kvôli pracovným a študijným povinnostiam hráčov sa takmer stále základná jedenástka menila. Nie je to dobré, ale asi ťažko s tým dačo spravíme.
Na záver ešte jedna trošku osobná, alebo ak chcete zvedavá otázka. Kde ste vzali české krstné meno a priezvisko?
– Môj otec sa narodil v Českých Budějoviciach. Ako vojak z povolania svojho času prišiel pôsobiť na Vojenskú akadémiu do Liptovského Mikuláša a takisto nosil meno Oldřich. Práve už nebohému ockovi by som chcel venovať aj svoju čerstvú cenu. On ma trénoval v prípravke a zaslúžil sa o to, že dnes som tam, kde som. Mám mu byť za čo vďačný.
