VAŽEC. V súťažnom ročníku 2015/2016 v tejto hornoliptovskej obci oslavovali suverénny postup z „trojky“ do „dvojky“. V nej sa však ŠK Kriváň nechce ohriať dlhšie ako jednu sezónu.
Sedemnásť rokov vo Važci trval futbalový pôst. Pred sezónou 2014/2015 dedina znova prihlásila A mužstvo do súťaže. Rok po návrate na futbalovú mapu sa jeho trénerom stal Daniel Bartko.
Ten pätnásť rokov šéfoval klubu KOBA Senec, ktorý sa dostal až do futbalovej Európy a bol aj generálnym riaditeľom 1. FC Košice.
Stále mimoriadne športovo aktívny šesťdesiatnik je tiež veľký vyznávač behu na lyžiach, dokonca niekdajší mládežnícky československý reprezentant a dnes špičkový veterán.
Z akých pohnútok ste vstúpili do važeckého futbalu? – spýtali sme sa na úvod nášho rozhovoru Daniela Bartka.
– Som rodák z Važca. Pred dvomi rokmi som bol oslovený, či by som nepomohol, keďže v obci oživili futbal. Súhlasil som a teraz už z toho nemôžem vycúvať (smiech).
V predchádzajúcej sezóne Važec ako nôž maslom prešiel III. triedou, momentálne vo svojej spanilej jazde pokračuje aj o poschodie vyššie. V čom tkvie tajomstvo?
– Vytvorila sa dobrá partia. Podarilo sa nám dať dokopy kvalitný mančaft. Pri jeho skladaní som využil aj svoje kontakty v Poprade, vo Svite i v širšom okolí. Keďže domáci chlapci nemali záujem, išli sme touto cestou. Tým netvrdím, že v kádri nie sú aj Važťania. Hneď na začiatku bolo zadefinované, že každý rok chceme ísť vyššie. Nuž, uvidíme, kde sa zastavíme.
Aké parametre má váš súčasný káder?
– Minimálne na I. triedu.
Prejdime k jesennej časti. V prvých siedmich kolách sa zrodila aj jedna prehra (v Komjatnej 1:2) a dve remízy (s Partizánskou Ľupčou a v Prosieku zhodne 2:2), no potom mužstvo potiahlo šesť víťazných zápasov v rade. Čo bolo za tým?
– Na začiatku sme mali veľa zranených hráčov, a tak zostava sa rôzne plátala. Dokonca aj ja som musel hrať alebo sedieť na lavičke. V priebehu jesene sme mužstvo doplnili a postupne sa situácia skonsolidovala. Priznávam, nie všetky zápasy nám vyšli na sto percent, vyskytli sa i nedostatky, ja som však hrdý na chalanov. Padli sme si do oka. Veľmi dôležitá bola tiež celková pokora i úcta k súperom.
Prehru v Komjatnej možno však označiť za nečakanú. Čo vy na to?
– Súhlasím, no všetko tam hralo proti nám – rozhodcovia i prostredie. Dostali sme gól z čistého ofsajdu... Ale aj tak sme v Komjatnej nemali prehrať, no náš výkon nebol dobrý.
V čom vidíte najsilnejšiu stránku vášho mužstva?
– Vždy sa snažíme o ofenzívny futbal. To je naša cesta. Chlapci sú aj slušne kondične vybavení a na ihrisku rozmýšľajú.
Ale ani dvanásť inkasovaných gólov nie je zlá vizitka defenzívnych činností. Čo poviete?
– A to ešte štyri – päť gólov bolo zbytočných, po našich chybách. Citeľne obrane chýbal Alexander Mátraj, keď sa zranil.
Smelo možno povedať, že vo Važci zavládol futbalový boom. Ako ste spokojní s návštevnosťou divákov?
– Fanúšikov musím len pochváliť. Na domáce stretnutia chodí 300-350 ľudí. Okolo dvesto priaznivcov mužstvo sprevádza na zápasoch vonku. Keď sme hrali vo Východnej, z päťsto divákov bolo možno až štyristo Važťanov. Veru, celá dedina žije futbalom.
Ktoré mužstvá vás najviac zaujali?
– Páčili sa mi Kvačany, Prosiek, veľmi dobre hrá Liptovská Lúžna. Na nás sa každý snažil vytiahnuť. Ja si vážim všetky dediny, kde sa hrá futbal. Dobre viem, ako je to ťažké s financiami.
Aká je vaša osobná vízia futbalu v ŠK Kriváň?
– Bývam síce v Senci, ale vyšiel som z Važca. Mužstvo KOBA Senec som z poslednej triedy dostal do najvyššej súťaže, v Košiciach sa za môjho pôsobenia chodilo na Ligu majstrov. Takže dačo sa na mňa za tie roky vo futbale nalepilo. ŠK Kriváňu chcem čo najviac zo svojich skúseností odovzdať. Mám veľmi príjemný pocit z toho, ako u nás funguje trojuholník funkcionári – tréner – hráči. Je tu veľká pomoc obce, máme aj sponzora.
Kam by ste až chceli futbal vo Važci dostať?
– To vám teraz neviem povedať, najbližším cieľom je postup do I. triedy.
