Vlkolínec, drevená osada zapísaná do zoznamu pamiatok UNESCO, je idylické miesto. Spisovateľ Roman Kulich si ho vybral ako miesto, kde sa odohráva dej jeho novej knihy Prekliatie. V tomto prípade už nejde o peknú idylku, ale desivý triler.
Prečo ste si vybrali Vlkolínec?
– Dej som potreboval umiestniť do nejakej odľahlejšej horskej lokality, takže mi príroda pri Vlkolínci aj s priľahlými kopcami Veľkej Fatry dokonale vyhovovali. Žijem síce v Žiline, ale narodil som sa v Ružomberku a okolie Vlkolínca, ale aj nižšie položeného Bieleho Potoka dobre poznám, takže som ani chvíľu neváhal.
Odlišuje sa Prekliatie žánrovo a tematicky od vašich predošlých dvoch kníh?
– Je to predovšetkým triler rovnako ako aj moje predošlé dve knihy. No tentoraz je v románe cítiť aj výrazné prvky drámy. Povedzme, rodinnej drámy, keďže väčšia časť deja sa točí okolo rodiny žijúcej v usadlosti postavenej blízko Vlkolínca.
Prezradíte nám niečo z príbehu?
– Rodinku navštevuje podivný chlapec, ktorý sa zjavuje úplne nahý, správa sa viac ako zviera než človek a kántri im domáce zvieratá od hydiny až po dobytok. Rodina si s ním nevie dať rady. Nakoniec sa deti odsťahujú, rodičia rozvedú, no po rokoch sa všetci opäť vracajú na predošlé miesta, dráma naberá nové rozmery, prekvapenia a takisto nečakané odhalenia. Prečo im podivná bytosť nedá pokoja? O čo tu vlastne ide? Kto je napokon zlý a kto ten dobrý? To si už čitateľ nájde v stránkach knihy.
Takže sú tam aj nejaké prvky fantastiky? Alebo sa držíte realistických scén?
– Dá sa povedať, že balansujem medzi fantastikou, mytológiou a reálnym životom. Myslím, že každý si môže vybrať, či by sa daný príbeh mohol skutočne stať, alebo je to všetko až príliš fantastické. Ale v dnešnej dobe? Ktovie, čo je ešte nemožné?
Roman Kulich (zdroj: Archív R.K.)Čo vás motivovalo, aby ste napísali takúto knihu?
– Na podobnú tému som už kedysi napísal kratšiu poviedku a vtedy som si povedal, že azda niekedy napíšem na námet aj román. Takže sa pošťastilo, román je hotový a ja som rád, že nápad nezapadol prachom.
Pracujete v rodinnej firme. Určite to zaberá veľa času. Ako si hľadáte čas na písanie?
– Áno, pracujem v rodinnej gastro firme. Snažím sa rozložiť si zostatkový čas tak, aby som denne vždy aspoň čosi napísal. Niekedy to ide, niekedy nestíham. Ale keďže ma písanie baví, vždy sa snažím vyhradiť si nejakú tú hodinku pre tvorenie knihy. Ide to síce pomalšie, ale predsa. Aspoň sa lepšie sústredím.
Neuvažovali ste nad dráhou profesionálneho spisovateľa?
– To už je otázka budúcnosti. Ak sa budú moje knihy páčiť a ľudia si ich budú kupovať, ktohovie? Je to aj otázka šťastia a, samozrejme, tvrdej driny. Uvidíme, čo ukáže čas.
Žijete v Žiline, ale narodili ste sa v Ružomberku. Môžete nám to trošku priblížiť? Kde ste vyrastali, chodili do školy...
– Rodičia sa spoznali v Bielom Potoku, kde žije aj babka a ostatná rodina, ktorá je takisto rozvetvená blízko Ružomberka. Moja mama pochádza práve z Bieleho Potoka. Ja som tam žil asi do dvoch rokov, čo si už nepamätám, takže som vlastne od dvoch rokov vyrastal v Žiline, kde sa naši presťahovali. Tam som vychodil aj všetky školy. Ale chodievali sme na Biely Potok veľmi často cez prázdniny a na návštevy, takže okolie dobre poznám.
Skúste sa nám trochu predstaviť. Ste skôr samotár alebo zabávač?
– Myslím, že som taký aj – aj. Keď treba, viem byť sám, ale na druhej strane, keď treba, viem sa zabaviť alebo aj zabávať okolie.
Máte rodinu?
– Mám priateľku, vlastnú rodinu zatiaľ nie.
Ako trávite voľné chvíle?
– Vo voľnom čase sa veľmi rád venujem turistike, to je taký môj top koníček. Ale času je čoraz menej, takže to už býva len pár víkendov do roka. Ďalej si rád pozriem dobrý film alebo seriál, prečítam knihu. No a občas aj čosi doma navarím.
Ako často chodíte do Ružomberka?
– V poslednej dobre som bol už v Ružomberku menej, ale plánujem to napraviť, tak dúfam, že mi to aj vyjde.
Roman Kulich je vášnivý turista. (zdroj: archív R.K.)
