Sú tridsiate roky minulého storočia. Nevieme, ktorý rok presne, ale druhá svetová vojna sa ešte nezačala. V Turíku, malej liptovskej dedinke obkolesenej horami, dochádza k veľkej osobnej tragédii. Štefanovi Vrtichovi z vyšného konca sa od pece rozhorí dom. Prichádza o všetko. Už nejaký čas žije sám, je vdovec. Deti nemá. Zostal sám, bez domu a bez peňazí.
Má však nezvyčajný nápad. Rozhodne sa, že sa uchýli do jaskyne v lese za dedinou. Cesta tam trvá z dediny zhruba pol hodiny. V jaskyni sa mu zapáči a postupne sa zabýva. Časom si zamuruje vchod a urobí si aj dvere. Zariadenie jeho nového domova je veľmi skromné, má len nevyhnutné predmety a niekoľko pracovných nástrojov. Po vodu chodí do studničky, ktorá je pomerne ďaleko.
