KRÁĽOVA LEHOTA. V najbližšej budúcnosti v podhorskej oblasti Tatier pribudnú extrémne výkyvy počasie.
Ľubomír Belan z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity pripomenul rok 2004 a kalamitnú situáciu – vtedy viac na cestných komunikáciách než na železnici. Nepriaznivé vplyvy počasia, najmä popadané stromy v náročnom teréne boli hlavnou príčinou obmedzení a z nich vyplývajúcich meškaní vlakových spojov.
Stromy poškodili aj trakčné vedenie
Naposledy medzinárodný rýchlik EN 442 z Humenného do Prahy narazil do popadaných stromov.
Vlaková súprava po náraze zostala na trati neschopná ďalšej jazdy. Krátko pred 4 hod. vyrazil na pomoc rušeň zo železničnej stanice Kráľova Lehota, ktorý nie je závislý od elektrickej trakcie a za jeho pomoci vlak stiahli do stanice.
„Spadnuté stromy poškodili aj trakčné vedenie. Pri zrážke došlo k ľahkému zraneniu rušňovodiča, rozbitiu čelného skla i k iným škodám. Vplyvom týchto činiteľov bolo počas nasledujúcich dní zmeškaných celkovo až 118 vlakov osobnej a nákladnej dopravy. Celkové meškanie osobnej a nákladnej dopravy dosiahlo 8 774 minút,“ informovala Martina Pavlíková, hovorkyňa Železníc SR.
Viac pozornosti by mali venovať bezpečnosti
„Myslím si, že naše železnice nie sú adekvátne pripravené na rozsiahlejšie zložité nepredvídané situácie. Trvalo príliš dlho, pokým reagovali prevádzkovatelia na akútny stav, ktorý vyvolali zlé poveternostné podmienky, vietor či ochladenie v tak významnej časti železničnej trate medzi Liptovským Hrádkom a Štrbou resp. Popradom.
V súčasnosti si podobné prípady vyžadujú dostatok odborníkov v teréne, ktorí by mali venovať viac pozornosti, ako zabezpečiť bezpečnosť cestujúcich, t. j. oveľa promp-tnejšie nasadiť náhradnú dopravu, napr. autobusov, ale aj na rýchlejšie odstraňovanie škôd v neprístupnom teréne,“ dodal Ľ. Belan.
