PROSIEK. „Kožená“ v dedine dostala novú injekciu pred dvoma rokmi, keď v závere svojej kariéry sa do tamojšej telovýchovnej jednoty vrátil skúsený futbalový harcovník Miroslav Švárny, ktorý svojho času pôsobil aj v Ružomberku.
V sezóne 2015/2016 mužstvo v role nováčika skončilo v II. triede ôsme so ziskom 31 bodov. Teraz po polovici súťaže máte len o tri „bodíky“ menej. Čo je za týmto výrazným posunom? – spýtali sme sa na úvod nášho rozhovoru 40– ročného hrajúceho predsedu TJ Prosiek Miroslava Švárneho.
– Aj vďaka úžasnému nováčikovskému elánu, jesenná časť nám vyšla veľmi slušne. Potom niektorí skúsenejší hráči skončili a my sme sa vybrali cestou omladenia kádra. Išlo svojim spôsobom o próbu, či v takomto zložení dokážeme hrať vo vyššej súťaži dôstojnú úlohu. Odvetná časť, v ktorej mužstvu do tabuľky pribudlo iba sedem bodov, nám dala signál, že káder treba posilniť.
V lete sa do brány, po polročnej pauze, vrátil Branislav Hrča, z Demänovej prišli Marek Štulajter a Miroslav Laco, z Dúbravy Matúš Jacko, z Palúdzky Juraj Fiderák a hráčsku kariéru sa ešte rozhodol natiahnuť Michal Tomek. V kabíne si sadla skúsenosť s mlaďou a dostavili sa aj výsledky.
Asi takúto jeseň ste si želali?
– Chceli sme byť do 5. miesta, takže sme nadmieru spokojní. S vystužením kádra sa hlavná ťarcha za výkony presunula na viacerých chalanov. Ani o góly sa nestarám len ja. Našli sme aj nového kouča Milana Galla, ktorý ma odbremenil od trénerských povinností.
Mužstvo sezónu otvorilo jasným víťazstvom nad Svätým Krížom (4:0), no o týždeň na to prišla prvá prehra v Komjatnej 2:3. Čo vám vtedy prešlo hlavou?
– Išlo o nečakané zakopnutie, za ktorým však bola zhoda viacerých okolností. Mňa stoplo zranenie v poslednom prípravnom stretnutí. Chýbal som na ihrisku s Krížom a v Komjatnej išlo len o záskok na posledných dvadsať minút, keď už nemal kto hrať. Absencií na našej strane bolo viac. Museli sme sa zaobísť bez mladíkov, ktorí vtedy kde – kade pracovali či brigádovali. Potom sme sa rozbehli a potvrdzovali svoju kvalitu.
Aj druhú a zatiaľ poslednú prehru vám pripravilo mužstvo, ktoré nemieša karty na hornom póle tabuľky. Hrboltovej ste podľahli (2:3) dokonca na vlastnom ihrisku. Čo vás súper zaskočil?
– Súhlasím, Hrboltová sa neradí v dvojke medzi špičku, ale na nás to asi vie. Ešte sme s ňou nevyhrali.
Ktoré zápasy vám vyšli najlepšie?
– Jednoznačne to bol domáci duel s Važcom (2:2). Mal vysokú kvalitu, do našej kabíny s gratuláciou a uznaním prišiel aj tréner hostí Daniel Bartko.
Ako vlastne vnímate polčasového kráľa futbalistov Važca?
– Oni sú úplne inde než ostatné mužstvá. Opierajú sa o hráčov, ktorí pôsobili vo vyšších súťažiach a prinajmenšom si môžu trúfať i na stred v V. lige.
Čo vy, akosi zvlhol obávanému kanonierovi pušný prach. V tretej triede 50 gólov, v „dvojke“ po postupe 32, teraz po jesennej časti skromnejších dvanásť. Už sa prejavujú roky?
– Možno je to aj tým (smiech). Ušli mi však spomínané dve úvodné kolá, tiež naša ofenzívna sila je dnes na pleciach viacerých hráčov, tiež súperi si dávajú na mňa väčší pozor. Dosť šancí som aj spálil. Ak sa v stretnutí strelecky chytím, už to ide, lenže keď zahodím prvú príležitosť, potom sa to so mnou vezie. Nič nové, to ma sprevádza celou kariérou.
Futbalový boom, ktorý zachvátil Prosiek po postupe pokračuje?
– Podľa mňa je ešte väčší. Na domáce majstráky chodí 100 – 150 ľudí, viacerí aj z okolia, čo je na najmenšiu dedinu v súťaži, ktorá má do 200 obyvateľov, naozaj krásne číslo.
Keď sa skončí vaša druhá sezóna v II. triede, kedy v Prosieku zavládne spokojnosť?
– Keď sa udržíme v prvej päťke. Ak by sa nám podarilo potvrdiť aktuálnu druhú pozíciu, bol by to bonus navyše. Súťaž je však vyrovnaná a predpokladám, že viaceré tímy sa ešte posilnia. V závere jesennej časti výkonnostne vyskočil Svätý Kríž, veľmi dobrým mančaftom disponuje Liptovská Lúžna, to isté platí tiež o Iľanove... Nuž, uvidíme.
