Spolupatričnosť pokladali naši predkovia za dôležitú hodnotu a verili, že rodina im pomôže aj v ťažkých časoch. Dnes už to mnohí nepovažujú za dôležité a cez sviatky a voľné dni odchádzajú na exotické dovolenky.
Kedysi boli ľudia silne spojení s prírodou a pôdou, gazdovali, pestovali rôzne plodiny. Vianoce boli pre nich takmer čarovným časom, keď robili všetko preto, aby zabezpečili prosperitu gazdovstva, zdravie hospodára a rodiny.
Najvýznamnejším bol Štedrý deň. Vtedy robili rôzne úkony, ktoré to všetko mali zabezpečiť. Veľkú pozornosť venovali úprave a prestretiu stola.
Jedli med, aby boli dobrí
Aj v súčasnosti ľudia venujú veľkú pozornosť úprave stola, pôvodné ciele sa však už vytratili. Skôr venujú pozornosť rôznym moderným trendom vo farebnosti a výzdobe. V minulosti dávali pod obrus obilniny so snahou všetko rozmnožiť a zveľadiť, dnes dávajú peniaze. Jedli cesnak, aby boli zdraví, na oblátku natierali med, aby boli dobrí.
V minulosti bol Štedrý večer veľkým rodinným sviatkom, ľudia spolu sedeli a rozprávali sa. Domácnosti boli prístupné aj vinšovníkom a koledníkom, keď gazdovia obdarovávali chudobnejších a nemajetných.
Najedol sa a zaspal pri peci
Zostala mi spomienka z detstva, kedy k nám na polesie v Likavke pravidelne prichádzal dedinský „blázon“ Janko Vyskoč. Vošiel s krikom, že „ide pasličkuvat“, čiže koledovať. Naša rodina už bola po večeri, my deti sme sa hrali, rodičia počúvali hudbu a čítali knihy. Náš hosť si sedel pri kachľovej peci, obhrýzal kosti s údeným bravčovým mäsom, mľaskal, cmukal a nakoniec pri teplej peci aj zadriemal. Nikomu to nevadilo.
Rodinný princíp a spolupatričnosť sa dnes už vytratili. Ľudia sa stali sebeckejšími, už dlho pred sviatkami zháňajú najdrahšie darčeky. Často sa pre ne aj zadlžujú, potom však nedokážu prežiť sviatočné chvíle s rodinou. Rýchlo skonzumujú bohatú večeru a často ju časovo prispôsobia tak, aby im neušiel nejaký zaujímavý televízny program. Viacerí ho trávia individuálne ako väčšinu dní v roku – pri televízii, počítači a internete.
Ochutnali zo všetkého, ale len symbolicky
Štedrý večer je nazvaný podľa množstva a bohatstva jedál položených na stole. Naši predkovia naň kládli mnoho produktov, ale boli to len drobnosti, ktoré znamenali snahu všetko zveľadiť – jabĺčka, sušené ovocie, lieskové orechy, záviny plnené makom a lekvárom, celý chlieb, ktorý nesmeli rozkrojiť do Troch kráľov. Varené pokrmy jedli len symbolicky, aby ochutnali zo všetkého – kyseľ, lokše, opekance, šúlance, v evanjelických rodinách aj kúsok bravčového mäsa a klobásky.
Prvý sviatok vianočný mnohí pokladali za taký významný, že ani nevarili ďalšie jedlo, ale dojedali zbytky zo Štedrého večera. Varilo sa len na Štefana, kedy sa dedinčania stretávali a tradične sa hrali divadlá.
Aj koniec roka mal pokojnejší charakter, nebol taký hlučný. Ľudia spomínali na uplynulý rok, stretávali sa v dedine, najviac pri kostole alebo zvonici, kde na počesť odchodu starého a príchodu nového roka rozozvučali zvony.
(autorka Iveta Zuskinová je etnologička)
Autor: Iveta Zuskinová
