Lekár, spisovateľ a prekladateľ Dušan Makovický bol známy ako osobný lekár a blízky priateľ veľkého ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. V sobotu 10. decembra uplynulo 150 rokov od jeho narodenia.
„Nám Slovanom prichodí pomáhať si samým Bohom. Hľadať na pomoc nie kasárne Ruska, ale učenie Leva Nikolajeviča Tolstého“, bolo motto človeka, na ktorého sa posledný raz upreli oči zomierajúceho ruského velikána.
Dušan Makovický sa narodil 10. decembra 1866 v Ružomberku do rodiny zámožného obchodníka a továrnika Petra Makovického. V rodisku vychodil základnú školu, gymnázium absolvoval v dnešnom maďarskom meste Šopron, kde sa stretol s viacerými slovenskými študentmi.
Skúšky neboli jednoduché
Spolu s Matejom Bencúrom, teda Martinom Kukučínom, prešli v roku 1885 študovať medicínu na Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Počas pražských vysokoškolských štúdií sa zoznámil s literárnym dielom a filozofiou ruského mysliteľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Jeho učeniu potom zostal verný po celý život. Po ťažkostiach so skúškami Makovický pokračoval v štúdiu v Innsbrucku (dnes Rakúsko).
Po čase prešiel na lekársku fakultu do nemeckého Berlína, nakoniec v roku 1891 promoval v Prahe.
V rokoch 1891 – 1894 pracoval ako sekundárny lekár na klinike v Innsbrucku, neskôr pôsobil ako praktický lekár v Žiline (1894 – 1904).
Adresoval mu posledné slová
Od svojho študentského pobytu v Rusku udržiaval Dušan Makovický s L. N. Tolstým intenzívny písomný styk. Horlivo šíril a popularizoval jeho filozofické názory a literárne diela na Slovensku. Stal sa propagátorom „tolstoizmu“ v slovenských časopisoch, najmä v Slovenských pohľadoch uverejňoval preklady Tolstého prác. A naopak, jeho zásluhou sa ruský románopisec zoznámil so slovenskou a českou literatúrou a čerpal z nich podnety pre svoju tvorbu.
V roku 1904 odišiel Makovický do ruskej Jasnej Poľany a stal sa osobným lekárom, ale aj naj-bližším priateľom a dôverníkom spisovateľa, ktorý v nebývalej miere ovplyvnil svetovú literatúru. Tolstého klasické veľdiela Vojna a mier, Anna Karenina alebo Vzkriesenie patria medzi najvýznamnejšie romány 19. storočia. A bol to práve slovenský doktor, komu Lev Nikolajevič Tolstoj dňa 20. novembra 1910 na smrteľnej posteli adresoval svoje posledné slová: „Milý Dušan... milý Dušan...“.
Siahol si na život
Počas šesťročného pobytu v Jasnej Poľane napísal Dušan Makovický obsiahle Jasnopolianske zápisky, ktoré sú unikátnym dokumentom o vzťahu učiteľa a žiaka. Obsahujú veľa empirických podrobností, ale aj filozofické a literárne reflexie. Dielo patrí k základným prameňom pre poznanie života a tvorby L. N. Tolstého. Pre Makovického prekladateľskú prácu bolo typické zdôrazňovanie ideovej stránky a vernosť myšlienkam, zanedbával však umeleckú stránku prekladu.
Zaslúžil sa o prvé knižné necenzurované vydanie Tolstého románu Vzkriesenie (1899), ktorého prekladateľ Albert Škarvan niektoré kapitoly prekladal z rukopisu ešte pred jeho ruským zverejnením v časopise.
V rokoch 1915 – 1916 bol slovenský lekár v Rusku internovaný za odpor voči vojne, v roku 1919 ochorel na brušný týfus. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, vrátil do Ružomberka, kde si 12. marca 1921 vzal život. Dušan Makovický zomrel vo veku 54 rokov.
